"A jak se vůbec dostala mimo ten adresář?­"
To bol este nejaky stary mobil, asi so symbianom. Predpokladam ze nejaka aplikacia na posielanie sprav nedodrzovala standartne zauzivane umiestnenia obrazkov a obrazok ulozila inam. Ale neskumal som to, pametam si len ze som obrazok nasiel uplne inde nez kde ich galeria mobilu ocakavala ze budu.

iPhone je kapitola sama o sebe, uplne mimo mojho zaujmu. Chapem, ze vecsine ludi co nechcu nic riesit, hlavne ze to funguje, totalne uzavrety system nevadi. Ale ja som ta mensina ­(IT hacker zo ­"starej skoly­"), ktora chce mat vsetko vo svojom zariadeni pod kontrolou a ku vsetkemu plny pristup :­)

Ta poznamka o synchronizacii na cloud patrila k tomu odstavcu kde popisujem ze mobil sa moze pokazit. Uz mi viacero ludi na to odpovedalo, ze oni si fotky a videa zalohuju na cloud, tak som tam len pripisal, ze to nie je vzdy mozne.

"na Androidu nevím o ničem, s čím by byl nějaký výraznější problém­"
Napriklad protokol na prenos suborov mi pride ako vyslovene odflaknuty. Pri otvarani adresarov mi pri niektorych mobiloch ­(Xiaomi­) casto vypadava spojenie ­(musim odpojit a pripojit kabel a znovu sa preklikavat do pozadovaneho adresara­), pri zobrazeni adresara mi vypise len nazvy suborov ale nic viac ­(mna zaujimaju aj datumy, casy a hlavne dlzky suborov­).
Proste, uplne postradam tu komplexnost a komfort ktore poskytuje pripojenie USB mass.

Chapem, ze USB mass ­(ak ma aj zapisovat­) vyzaduje vyhradny pristup na dane zariadenie, ale to mi nevadi. Ak na dobu pripojenia uplne prestanu fungovat vsetky aplikacie, je to pre mna plne akceptovatelne. Ved takto to kedysi aj fungovalo a nemal som s tym ziadny problem.
Podla mna by bolo idealne, ak by vyrobcovia nechali aj tuto moznost. Ved ani s fotakom, ktory prave prenasa data cez USB mass, sa v tej chvili neda fotit alebo sa na nom nedaju prezerat fotky.

Inak USB mass v mobile sa mi velmi hodilo, ked som potreboval preniest vecsie mnozstvo dat, a nemal som po ruke ziadne ine medium. Tak som mobil pouzil ako USB kluc :­) Ak by som mal iPhone, asi by som mal smolu :(

Aj ked ma vnutornu pamet dostatocnu kapacitu, stale je tu kopec dovodov preco mat microSD slot ­- hned dva z nich uz popisal kuban.
Nieco podobne uz stalo aj mne ­- znama nevedela najst v mobile nejaku fotku, tak som vybral microSD kartu z jej mobilu, vlozil do mojho, spustil Total commander a fotku hned nasiel. Zistili sme, ze fotka bola ulozena mimo adresara urceneho pre fotky, tak som ju do tohto adresa presunul, a potom ju uz mobil znamej pekne videl. S vnutornou pametou by nic take nebolo mozne.

Dalsi dovod ­(pre mna asi najdolezitejsi­) je ze vyrobcovia uplne prestali implementovat USB mass pre pristup k suborom v mobiloch. Viem ze existuju vseliake tie protokoly PTP a MTP, ale to su len velmi slabe, obcas nespolahlive a hlavne velmi neprakticke nahrady za poriadny diskovy pristup. V takom pripade jedine rozumne riesenie je vybrat microSD, vlozit do citacky, ktora sa v pocitaci ukaze ako poctivy disk s ktorym si mozem robit co chcem. A pri synchronizacii velkeho mnozstva dat ­(napr. zopar gigabajtov fotiek a videi z dovolenky­) je to aj ooovela rychlejsie.

Velka vyhoda mat multimedia ulozene na karte sa prejavi ak sa mobil pokazi ­(utopi, rozbije...­). S vnutornou pametou vtedy uzivatel uz nespravi nic, ale microSD si vyberie von a tak o svoje subory nepride. A potom, ked mobil da do servisu, ma istotu, ze sa mu servisak nebude hrabat v jeho sukromnych fotkach :­)

Ako prevenciu pred stratou dat pri pokazeni mobilu je samozrejme vhodne data zalohovat. Ale nie vzdy sa daju synchronizovat na cloud. Napr. ak je clovek niekde mimo signalu, alebo ak aj signal je ale je prakticky nepouzitelny. Priklad: Bol som na vylete v Izraeli, ked sme pristali na letisku a ja som si vypol lietadlovy rezim, do par sekund mi prisla varovna smska ze som precerpal data za 5 eur. Ak by som si nechal zapnutu synchronizaciu s cloudom, tak sa nedoplatim...

Ale to je uz tvoj problem, ze si to takto ­(dnes uz uplne zbytocne­) komplikujes :­)
(teda, komplikoval by si si to ak by si mal pametovu kartu­)
Vychadzas z narativu ­(pouzivaneho casto v minulosti­) ze bud vnutorna pamet, alebo pametova karta.

Moj ­"use­-case­" je uplne iny. Dnes su kapacity vnutornych pameti dostatocne, takze pametovu kartu iba kvoli kapacite pameti riesit urcite netreba. Ja mam mobil, kde sa mi vsetko ­(aplikacie, data aplikacii, vyrovnavacie pameti...­) odohrava vo vnutornej pameti. Jedina aplikacia, kde je to inak, je fotoaparat ­- tam mam nastavene ukladanie fotiek a videi na pametovu kartu. Takze ziadny bordel nikde nemam, vsetko mi funguje pekne nativne a rychlo, aj rychlost pametovej karty je pre ukladanie fotiek a videi dostatocna. Na karte mam aj hudbu ­(obvykle mp3­), aj pre prehravanie hudby je rychlost karty uplne v pohode.

Dva rady pomalsie je stale uplne v pohode, na fotky, videa a hudbu to uplne staci. Nakoniec ved aj fotaky pouzivaju taketo o dva rady pomalsie pametove karty a ziju :­)

Preco myslis, ze dalsie uloziste robi v systeme bordel ?!?! Okrem toho, ten, kto to riesit nechce, si tam kartu neda a bude mat len jedno ulozisko a ziadny bordel ­(ak by vobec nejaky mal byt­) riesit nemusi.

S tymi priplatkami za vecsiu vnutornu pamet suhlasim. V tejto suvislosti ma napada, ze vyrobcovia sa snazia tlacit zakaznikov do tychto vyssich pripatkov ­- aby si zakaznik radsej kupil ooovela drahsi model, nez lacnejsi a k nemu si dal lacnu pametovu kartu.

Napadlo ma ze to bude situacia podobna ako pri high­-end kompatnych fotoaparatoch ­- kvoli zopar nadsencom sa vyrobcovi nevyplati vyvijat a vyrabat nove modely. Podobne kvoli zopar ludom, ktori by microSD realne vyuzili, sa nevyplati do mobilov robit na to sloty. Je to skoda, situacia nam nadsencom proste nepraje a vyber pouzitelnych vyrobkov to vyrazne zuzuje :­(

Praveze vobec nie je drahy. U nas sa da kupit uz pod 1200,­- a tolko som ochotny zan dat.
Podla mna pokial technicke moznosti mobilu zodpovedaju jeho cene, tak uz z principu nie je prilis drahy.

No prave, ze microSD mavaju hlavne rozne low­-endy.
Jednou z mojich podmienok je spickovy fotak, aby som mal ­(v ramci moznostni­) co najlepsi fotovystup, vratane vysokeho ISO a dlheho ohniska, takze musim hladat skor v tom high­-ende, kde je podpora microSD dnes uz velmi ojedinela. A ak je, tak vecsinou je ten slot zdielany SIM­/microSD, co mi tiez nevyhovuje.
Navrhari si asi naivne myslia, ze ked daju do ­(high­-end­) mobilu dostatok pameti, ze uzivatel microSD uz nebude potrebovat...

Konecne po case nejaky mobil ktory podporuje microSD.
A pre mna ako domaceho kutila, co si vecsinou vsetko opravuje sam, je aj ta servisovatelnost velmi zaujimava.

Myslim ze toto bude jeden z horucich kandidatov, ked sa budem najblizsie rozhodovat, aky mobil si kupit.

Len skoda ze nema nejaky tele fotomodul...

Nadpis clanku som v prvom momente precital ako TESLA ELTOS ... :­)

Vymenitelnost baterie a vodotesnost vobec nemusia byt v rozpore. Vid napr. mobil Siemens ME45 :­)

Len samozrejme v takom pripade mobil nemoze byt tenky 8 mm. Ale zase na druhej strane, do 2 cm hrubeho mobilu sa vojdu ovela kvalitnejsie fotomoduly :­)

Ja ani ­"Dokumenty­" nepouzivam. Particiu C: mam cisto len pre system + aplikacie.
Pre vlastne subory mam dalsie particie D: E: ... a potom este dalsi fyzicky disk ako zalohu.

Ak sa presadi a rozsiri ta nova architektrura x86S, tak ma to potesi aj sklame sucasne.
Potesi ma ze x86 sa konecne zbavi tej tazkej zeleznej gule na nohe ­- roznym obmedzeniam a koncepciam kvoli spetnej kompatibilite.
A sklame na lebo budem musiet venovat nejaky cas uceniu sa tejto novej architekture a zvykat si na nove aplikacie na vyvoj programov. Ale nebolo by to po prvy krat, takze nejaky principialny problem v tom nevidim. Len aby bola k dispozicii dokumentacia a tie vyvojove nastroje...

Akym sposobom to spusta x86­/x64 aplikacie na ARM ? Emuluje 86 instrukcie softwerovo ? Alebo treba tie aplikacie najprv nejak upravit ?

Podla mna pricina castejsieho odchadzania WD Green je ­(aj­) v nevhodnom nastaveni vypinacej doby. Tiez som mal jeden WD Green a vsimol som si, ze sa vypina uz po 5 sekundach necinnosti ! A tyzden od kupy vykazoval vyse 11 tisic startov, co rozhodne pre ten disk nebolo zdrave.

Tak som mu tento cas nastavil na 5 minut a potom mi dlhe roky dobre a bez problemov fungoval. Napokon skoncil tak, ze vzdy pri prudsom zahybani hlavickami ­(napr. zapis v NTFS­) vyhodil chybu a mal velke doby odozvy. Ale nastastie data z neho este isli ­(s odretymi usami­) odzalohovat.

Podla mna jediny dovod, preco tam dali rovno policka 3x3 je aby sa marketing mohol pochvalit aky uzasny pocet megapixelov tam je a bezni spotrebitelia aby si potom mysleli ze aha, tolko megapixelov, to predsa nemoze nefotit skvelo :­)

Mne osobne by sa ale viac pacilo riesenie ktore som spominal uz vyssie a ktore pouzival kedysi hlavne Fuji: SuperCCD SR II:
https:­/­/www.pcmag.com­/encyclopedia­/term­/super­-ccd
Velke S­-pixely s vysokym nativnym ISO a mensie R­-pixely s nizsim nativnym ISO.
Pri 12 milionoch S­-pixelov a 12 milionoch R­-pixelov by to na jednu expoziciu vedelo produkovat 12 MPix fotky s velmi dobrym DR. To by mi uplne stacilo. Skoda ze dnes sa nikto o take riesenie nechce pokusit a vsetci len zenu megapixely do zavratnych vysin...

V principe nie je problem spravit ultra rychle vycitanie snimaca ­(vid napr. Sony a jeho snimace s integrovanou pametou, ktore vycitaju prakticky v nulovom case­), problem je skor v expozicnom case. Ak potrebujes exponovat povedzme 1­/60 sec, mozeme data zo snimaca citat rychlo ako chceme, aj tak budeme potrebovat dalsiu 1­/60 sec ­(alebo kolko treba­) na druhu expoziciu.

Ja to chapem, len som si tak s Choakinkom povzdychol :­)

Podla mna na vyssi DR by bola ovela lepsia technologia ktoru mali niektore starsie fotaky ­- mali menej citlive malicke R­-pixely a citlivejsie vecsie S­-pixely.

Viem ze sa to da nasimulovat aj tak ze R­-pixel bude jeden maly pixel a S­-pixel bude zlucenych zvysnych 8 pixelov ­(idealne okolo prostredneho R­-pixelu­) ale je otazka, ci by jeden uceleny S­-pixel nemohol mat aktivnu plochu vecsiu, nez je sucet osem malych pixelov. Pri beznych CMOS snimacoch urcite, pri BSI CMOS mozno.

Inak pri pixeloch mensich ako dvojnasobok vlnovej dlzky svetla uz nejde o difrakciu v zmysle ze kruzok rozostrenia zavisi od svetelnosti, ale o samotne vlnove vlastnosti svetla, ktore su na pouzitom objektive nezavisle.

A pritom fyzikalne plati, ze zmensovanie pixelu pod dvojnasobok vlnovej dlzky uz nedokaze priniest fotke ziadne nove a jemnejsie detaily.

Suhlasim s tym ze x86 ma na sebe velku historicku zataz ­(minimalne uz od Intelu 8080­) a ze su ovela lepsie architektury. Ale rozhodne nesuhlasim s tym, aby sa tato architektura kompletne vymenila. Vsetky aplikacie, ktore som pouzival a programoval pre Win98 a WinXP, mi pekne a bez problemov funguju aj pod Win10.

Dalej, vela aplikacii som si naprogramoval priamo v assembleri x86 ­(16, 32 aj 64bit­) a nerad by som bol keby mi zrazu prestali fungovat a musel by som ich prepisovat do ineho asembleru. Niektore z nich nie je mozne napisat v nejakom vyssom ­(portable­) jazyku, takze ani ich prepis napr. do cecka by nepomohol.

Chapem, ze beznemu uzivatelovi je uplne jedno ako a v com su aplikacie naprogramovane, a ze aj medzi programatormi predstavujem drvivu mensinu, len som tym chcel napisat, ze mne osobne by zmena architektury priniesla viac problemov ako uzitku.

"Nabízí světelný výkon 1 600 lumenů, který odpovídá přibližně klasické 100W žárovce. ... Na trhu se objeví s cenovkou 25 eur.­"

No, ako by som to napisal ... u nas v Tesku som uz minuly rok kupil LED ziarovku 1520 lm 15W za cca 5 eur :­) CRI si uz nepametam, ale je pomerne slusne, farby vyzeraju byt verne ­(musel by som pohladat skatulu a pozriet sa­). Farebnu teplotu ma cca 2700 K takze krasne mekke prijemne zlte svetlo ako zo skutocnej realnej poctivej vlaknovej ziarovky. Ale kto by chcel, mali aj verzie 4000 a 6500 K.

Realnu zivotnost neviem, ale uz vyse roka nou svietime v kuchyni a nezda sa zeby mala nejake problemy. Ale za tych 5 eur to ani moc neriesm, nakupim 5 nahradnych a stavim sa, ze spolu vydrzia ovela dlhsie nez ta jedna za 25 eur :)

V clanku sa pise o GA102, ale ­- kto z vas uz ma doma rovno GA201 ? :­) :D

"Bez zdrojovych kodu si clovek nemuze overit vubec nic co to muze delat.­"

Nie je az tak celkom pravda. Existuju rozne freeware aj profesionalne disasemblery a dekompilery pomocou ktorych sa da zistit a plne pochopit cinnost programu a dokonca aj ciastocne zrekonstruovat samotny zdrojovy kod ­(sam to tak casto robim­). Ale uznavam, ze v pripade tak komplexnych programov, ako su web browsery, je to praca na riadne dlhe zimne vecery ...

Inak samozrejme plne suhlasim s tym ze by uplne stacilo, aby to nenazyval anonymny rezim. Pretoze ten nazov je uz sam o sebe zavadzajuci.

Podla mna ci je to IPS alebo VA, na tom az tak nezalezi, obe technologie dokazu urobit pekny a kvalitny obraz a monitor s ktoroukolvek z tychto dvoch technologii by som si bol ochotny kupit.

Podstatne je ze to nie je ten otrasny a zastaraly TN :)

Podla mna nie je hlavny problem v cinnom odpore elektrod a aj so supravodivymi elektrodami by tie baterie neboli podstatne vykonnejsie. Problem vidim skor prave v tych chemickych vezbach, rychlosti ich vytvarania a moznostiach pohybu naboja elektrolytom.

Vyborne, pouzivanie IPS namiesto TN je rozhodne krok spravnym smerom.

Moj prvy monitor ­(po CRT casoch­) bol rovno IPS, tak isto som aj v pripade mobilov od staruckeho mobilu s CNTS displejom rovno presiel na mobil s IPS, takze aj tu som TN preskocil. Co malo aj jeden ­"neprijemny­" nasledok ­- ked moje oci, rozmlsane kvalitou a pozorovacimi uhlami uvideli niekde TN displej, tak mi z toho bolo ... zle :­) Na to sa proste neda pozerat...

Kiez by TN uz zapadol do zabudnutia a vsade tam kde su LCD sa osadzovali uz iba ISP ­(alebo VA­).
Alebo rovno OLED, ale to je uz celkom ina kapitola ... ­(vratane celkom inej obrazovej kvality­).

...chce zcela přestat s výrobou klasických LCD obrazovek a namísto nich nastoupí především QD­-LED ­(QLED­).

Takze v podstate stale klasicke LCD :­) Podla mna je velka skoda ze uplne prestal robit OLEDy.

Tam slo konkretne o to ze v programe mala byt slucka ktora sa vykona 3x:
DO I = 1,3
lenze programator sa preklepol a napisal
DO I = 1.3
co sa prelozilo iba ako obycajny priradovaci prikaz a telo slucky sa vykonalo iba raz, a aj to s hodnotou 1.3.

Celkom by ma zaujimalo, ako to dokaze zobrazit vzhlad fotografie.
Ako bude fotografia realne vyzerat, zalezi nielen od samotnej vytlacenej fotografie, ale aj od osvetlenia, pod ktorym si ju prezeram. Viem si predstavit ze monitor pozna profil tlaciarne a papiera a toto dokaze uplatnit pri zobrazeni, ale neviem si predstavit, ako bude vediet napr. spektralne zlozenie svetla, pod ktorym si hotovu fotku budem prezerat.

Aj tak najlepsiu klavesnicu vsetkych cias mal Didaktik Alfa. Pekne, robustne tlacidla, odolne voci hrubej sile, ziadne membrany ci ine kontakty, ale pocitve hallove sondy, takze pocet stlaceni neobmedzny :­)

Pred cca 12 rokmi som si kupil tu najlacnejsiu membranovu klavesnicu aka sa dala kupit ­(za 4 eura v nejakom eshope­) , dodnes mi dobre a verne sluzi, ziadne problemy, tlacidla spinaju bez chyb. A to sa zivim aj pisanim ­(pocitacovych programov­) !

Ale tu nejde o beh 24­/7, ale o normalne vypnutie ­(uspanie­) tak aby po zapnuti pocitac okamzite plne fungoval, a nemuselo sa cakat pokym sa ­"zobudi­", t.j. nahra sa obsah pameti z disku. Proste, obsah operacnej pamete by nebolo treba ukladat na disk a potom znovu nacitavat, ale pamet samotna by si ho pametala aj po vypnuti a zapnuti.

To ze windowsy treba pravidelne restartovat aby sa nezosypali, je uz uplne ina tema ...

"Co ale vidět naopak nechceme, je cena ... za cenu 2999 USD­"

V sucasnosti sa daju kupit LG OLED s podobnymi zakladnymi parametrami ­(4k a 55­") pod 1000 eur. Aku pridavnu hodnotu mi ponukne tento ACER na to aby obhajil tak vysoku cenu ? Vlastnosti menovane v clanku ­(hlavne moznost ist az do 120 Hz­) su urcite fajn, ale nemyslim si zeby to kvoli nim muselo byt az tak predrazene.

Alebo je proste iba uvadzacia cena za novinku, a cena neskor rychlo klesne na ovela rozumnejsiu uroven.

"... je tu vlevo dole malý OLED displej ...­"
No, radsej to mohli urobit naopak ­- hlavny displej monitora spravit OLED a ten maly by uplne postacil aj LCD IPS :­)

(sa vo mne prave ozval fanusik OLED technologie­)

Obavam sa ze roznych milisekundovych vypadkov prudu je vela vsade, napriklad len v nasej europskej sieti je ich minimane 100 v kazdej sekunde. A v Amerike su na tom este horsie, tam byva takychto vypadkov az 120 za sekundu... ;­) :D

Keby ste videli moju pracovnu plochu, date ruku do ohna za to ze pouzivam Win98 :­)

V skutocnosti samozrejme pouzivam novsie, ale vzhlad 98 mi vyhovuje a svojou jednoduchostou setri vykon procesora ­(robil som si kedysi merania a aj ked sice maly, ale malo to vplyv­).

Potvrdzujem to s tym zatazovanim. Mam Avast na jednom starsom pocitaci, a vzdy, ked si nejaka aplikacia alokuje alebo uvolni viac ramky ­(napr. gigabajt­) tak Avast castokrat uplne zasekne cely pocitac a skenuje tuto ramku. Cas zaseknutia je tym vecsi, cim vaic ramky sa alokovalo alebo uvolnilo. Pre spominany gigabajt je to castokrat aj pol minuty.

"nepočítají s neukázněnými chodci­"
"autonomní vozy budou bezpečné pouze tehdy, pokud opravdu veškerý provoz na silnicích bude pouze skrze autonomní vozidla­"

Z toho mi vychadza, ze naozaj beznecno bude az potom, ked aj chodci budu autonomni :­) :D

Ano, z hladiska potiacej sa ruky je odvetravanie neocenitelne. Ale zase na druhej strane, pre elektroniku vnutri to moze byt osudne, alebo to aspon podstatne znizi jej zivotnost.

No, jednoducho. Rozoberiem, povysavam, umyjem ­(denaturakom, izopropylom...­), poskladam a mys je zase cistucka ako nova :­)

Ale rozumiem tomu, ze pre ludi co nedisponuju potrebnou urovnou technickej zrucnosti, to moze byt problem.

Pokial Apple system maze maily, tak je to tak spravne a znamena to, ze uzivatel tie maily uz potrebovat nebude. Pretoze Apple vie najlepsie, co uzivatel potrebuje a co nie :­) :D

Mozno tie DLLka obsahovali nejaky skodlivy kod, alebo kod co sa na skodlivy podoba, ale antiviry ho zacali detekovat az po nejakej aktualizacii.

Inak defender nie je zadarmo, ved je sucastou platenych windows :­)

Avast ma hrozne vela false pozitive ­- casto hlasi ako hrozbu aj to co hrozbou nie je. A keby len hlasi, ale obcas aj rovno bez pytania natvrdo zmaze. Skompiloval som si taky jednoduchy pakovaci program na subory ­(ZX7, autor Einar Saukas­), spustil som ho, a Avast okamzite vyhodil ze hrozba a cely program mi rovno a bez pytania zmazal :­(

Aha, vdaka za info.

Trosku som na to pozrel, to cislo je verejny RSA kluc a hladanie faktorov, resp. faktorizacia, alebo rozlozenie cisla na sucin prvocisel, je potrebne na zlomenie tohto verejneho kluca a nasledne ziskanie privatneho kluca. Aplikacia si pri faktorizacii vytvara v pameti postupnost cisel, ktorej dlzka zavisi od bitovej sirky lamaneho verejneho kluca. Pre velke kluce to moze kludne zozrat aj ovela viac nez 10GB :­)

Ak by si chcel, viac info o RSA kryptovani je napr. tu: https:­/­/cs.wikipedia.org­/wiki­/RSA

Mna osobne to zaujalo cisto z takeho programatorskeho hladiska. Kryptografiou sa tiez trosku zaoberam a v ramci toho som si naprogramoval v assembleri jednoduchu aplikaciu na prelamovanie MD5 hashu ­"hrubou silou­". Aplikacia si do pameti vygeneruje miliardu MD5 hashov, ktore nasledne porovnava s dalsimi a takto hlada zhodu. Nuz a ta miliarda MD5 hashov obsadi temer 16 GB...

Toto by ma blizsie zaujimalo ­- o aku aplikaciu, pouzivajucu 5 GB na jadro, sa jednalo ? Tych 5 GB, to boli priamo iba udaje ktore aplikacia spracovavala, alebo v tom bol aj nejaky rozsiahlejsi skompilovany kod aplikacie ?

Opera ma sklamala. Chcel som ju nainstalovat na jedno starsie PC kde mam este WinXP ­(novsi system tam nechcem lebo by to prilis spomaloval­), 8.10.2019 som si stiahol z oficialnych stranok Opery instalator, spustil, a ... nic. Instalator ani len ziadne okno neukazal, a hned sa potichu ukoncil. Bez akejkolvek spravy o tom ze instalacia nepresla. Chapem ze XP su uz hodne stary a nepodporovany system, ale myslim si ze toto by si mal instalator okontrolovat a aspon nejaky MessageBox vyhodit ze instalacia zlyhala.

Skusil som stiahnut aj instalator aktualnej verzie Firefoxu z oficialnej stranky Mozilly, ten sa krasne nainstaloval a bez problemov na WinXP funguje.

Kedze tie XP mam iba 32bitove, stahoval a spustal som samozrejme 32bitove verzie instalatorov.

1. Pisem ­"v praxi­" t.j. bezne pozorovanie a meranie ukazuje ze z kila ladu vznikne odparenim kilo pary. Samozrejme pokial chceme byt uplne presni, tak potom ta para bude o malicky, v praxi nemeratelny kusok tazsia prave o tu energiu, ktorej ma v sebe viac voci ladu.
2. To by aj mna zaujimalo, pytam sa na to kusok vyssie v diskusii.
3. Pisem niekde ze by liter teplej vody mal mat rovnaku hmotnost ako liter studenej vody ?!?!?!

Ale tu predsa nikto nepise o fotonoch v pokoji. Foton ktory je v pokoji, samozrejme v podstate neexistuje :­) Berme ich teda len ako akusi fyzikalnu predstavu ktora nam umozni lahsie matematicky narabat s energiou.
Fotony, ktore akoze vzniknu anihilaciou hmoty, nesu zodpovedajucu energiu, letia rychlostou svetla a maju svoju konkretnu nenulovu hmotnost. V skutocnosti je to hmotnost tej energie ktoru nesu ­(kedze sami realne neexistuju­). Ked ich nejaka hmota zastavi ­(narazia do nej­), svoju energiu odovzdaju tejto hmote a sami o sebe prestanu mat akykolvek fyzikalny vyznam. Energia v hmote sa zvysi a tym aj jej hmotnost.

Prirovnanie so skupenstvami vody je velmi presne. Je jedno v akom skupenstve je voda, alebo v akej podobne je to ­"nieco­" ­(hmota­), z jedneho kilogramu ladu v praxi vzdy vznikne jeden kilogram pary. Zmenou skupenstva sa celkova hmotnost nijak nemeni. Podobne tak ani hmotnost toho ­"niecoho­" sa nijak nemeni zmenou formy, ci uz je to nieco v podobe nejakej konkretne latky ­(z tradicnych atomov­) alebo v podobe energie ­(napr. energiu nesucich fotonov­).

Rovnako ako zakon zachovania energie, tu plati aj zakon zachovania hmotnosti.

Hmotnost sa nemoze len tak stratit, Ak BH pohlti nejaku ­(anti­)casticu, ktora vnutri akoze anihiluje s hmotou z ktorej je BH, tak vznikne energia vo forme fotonov o takej istej hmotnosti podla vztahu E=mc^2. Kedze ale ani fotony nemozu uniknut, tak ostavaju uveznene v ciernej diere. Takze vo vysledku je jedno ci cierna diera pohlcuje castice alebo anticastice, tlstne v oboch pripadoch :­) Aspon takto tomu rozumiem ja.

Ohladom samotneho vyparovania BH, zaujimalo by ma ako to fyzikalne prebieha, kedze ani hmota a ani energia z pod horizontu udalosti uniknut nemozu. Akym mechanizmom moze BH stracat svoju hmotu ktoru uz raz pohltila pod horizont udalosti ?

Pri hmotnosti niekolkonasobne vecsej nez cela nasa Zem bude podla mna uplne jedno ci je velka par centimetrov alebo par tisic kilometrov, tak ci tak bude mat taku gravitaciu, ze vsetko do vzdialenosti mnoho milionov kilometrov od nej sa musi mat na pozore :­)

Tak tam nahram nejaky zip a budu sa musiet prehrabavat tisickami suborov v zipe ;­) :D

Proste pouzili suciastky a komponenty ­"made in china­" a ... bolo :)

No, to je v podstate iba zopr bitcoinov :­)

Tak ma napadlo, rad by som si aj ja nieco sam napisal priamo v mikrokode.
Existuje nejaka dokumentacia mikrokodu, alebo je to proste know­-how ktore vyrobca procesora nepusti z ruky ?

Prehnute dopredu su preto, aby uhol pohladu na boky bol kolmejsi. Chce to ale pozerat sa na monitor rovno z predu, nie z bokov. Idealne z geometrickeho stredu toho zakrivenia.

"...bude sbírat blíže neupřesněná data ze hry a posílat je do cloudu­"
Presne toto je obvykla cinnost vecsiny skodlivych programov :)

Sony A7R IV ... uhlopriecka 0.5­", rozlisenie 1600×1200 plnofarebnych bodov ­(co je 5.76 miliona LEDiek­)

Dot pitch mi vychadza na cca polovicu mikrometra. Tak kde je vlastne problem ?!?! :)

Ja osobne som rad ked najdem nejaky notebook do 1000 € aspon s IPS panelom. Pritom napr. uz aj tablety za stovku maju IPS. Pride mi to ako keby sa vyrobcovia nejak panicky bali davat do notebookov cokolvek ine ako ten priserny TN.

Ale mat v notebooku rovno OLED, to by bolo super. A konecne by zase mali zmysel screen­-savery :­)

Niektore monitory maju problem s tym, ze aj ked clovek do neho pusti signal o danom FPS, monitor si interne aj tak bezi na svojej pevnej frekvencii a jedine co urobi, je ze jeho procesor vstupny signal ­"presampluje­" do tejto pevnej frekvencie.

Zaujimalo by ma, ci sa tento monitor dokaze prisposobit frekvencii vstupneho signalu. Napriklad ak do neho poslem signal 50p, ci sa obraz na obrazovke potom skutocne zmeni presne raz za 20 ms.

Ak bude taka poziadavka na trhu, Cina bez problemov vyrobi nejaky procesor na ktory vytlaci udaj 10 GHz ;­) :D

Existuje kopec ludi, co rozhodne socky nie su ­- maju dobru pracu ­(obvykle v IT­), dobre zarabaju, originalku si bez problemov mozu dovolit kupit. Ale ide im o princip ­- ctia si open­-source software, odmietaju ochrany ktore castokrat hadzu viac ­"klackov­" pod nohy poctivym uzivatelom nez hackerom, a odmietaju akceptovat restrikcnu politiku vydavatela.

ICICIC chcel povodne napisat ­"z defektem­" ale preklepol sa :)

Samotna obrazovka, zobrazujuca cisto bielu farbu, a vypeckovana na maximalny jas.

Pise sa sice ze zvlada 120 Hz, ale zaujimalo by ma, ci tych 120 Hz ma ­"natvrdo­", alebo dokaze bezat aj na nizsej obnovovacej frekvencii ­- napriklad na 100 Hz. Teraz nemyslim iba schopnost ­"zozrat­" 100 Hz vstupny signal, ale aby cely nativne bezal interne aj na tych 100 Hz, bez akehokolvek upsamplingui na 120 Hz.

(pretoze 50 alebo 100 Hz obraz, upsamplovany na 60 alebo 120 Hz, vyzera otrasne)

V tomto pripade asi bude ovela lepsie siahnut po niektorom z OLED televizorov, napr. LG 55B8 sa da kupit uz okolo tisicky. Kvalita zobrazenia vynikajjuca, ci dokaze 120 Hz to neviem, ale take veci ako HDR su tu uz davno samozrejmost :­)

TN s kvalitou IPS ... tak tomuto neverim, pokym neuvidim na vlastne oci ­(alebo nejaky skutocne poctivy test­). Farebny gamut este nie je vsetko. Typickou vlastnostou TN je ze pri idealne kolmom pohlade na zobrazovaciu plochu su farby dobre ­(resp. aspon ­"normane­"), ale pri zmene uhlu pohladu zacnu blednut a chytat namodraly nadych. Pri zmene ohlu do opacneho smeru zase zacnu tmavnut, a najtmavsie prejdu az do ­(doslova­) negativu.

Na ziadnom inom type LCD displeja sa tento problem neprejavuje. Az sa vyrobcovi tento problem podari odstranit aj u TN displejov, potom uznam ze TN moze byt tak kvalitny ako IPS :­)

Ja by som sa najprv opytal ­- je vobec tych 30k za take zariadenie adekvatnych ? T.j. zodpoveda to realnym nakladom ­(na vyrobu, distribuciu atd.­) plus nejaky rozumny zisk ?

1.1W sice nie je vela, ale aj tak by ma zaujimalo, ako sa to pri prevadzke v tom ­(temer­) dokonale tepelne izolovanom puzdre uchladi...

V licencnych podmienkach byva klauzula ze produkt je mozne so vsetkym, vratane prava na pouzivanie, postupit tretej strane. Cize ak to niekto uz nepotrebuje a nebude to viac pouzivat, a ­(pre­)da to niekomu inemu ­(aj s dokladom o kupe, originalnym balenim a pod.­) tak ten iny to moze normalne legalne pouzivat, pretoze licencia na pouzivanie presla na neho.

korbendalasCZ, ty si sa musel fakt s konom zrazit. Open a Libra office su uplne samostatne produkty, vyuzivajuce svoje vlastne formaty dokumentov. A ze dokazu otvorit a ulozit dokument aj vo formate MS Office, je len a len dobre. Ked som mal iba MS Office a niekto mi poslal dokument z LibraOffice, bol som v prdeli lebo som ho nemohol otvorit. Teraz mam doma OpenOffice a viem si otvorit akykolvek dokument z ktorehokolvek office.

Je pravda ze sikovni programatori zreverzovali formaty MS Office ­(co ine im vtedy zostavalo ?­), ale medzitym uz Microsoft mnohe svoje formaty zverejnil takze uz sa nejedna o nic necestne. A pokial sa to Microsoftu stale aj tak nepaci, tak nech ide doprdele.

Nie aby si bol rad ze je tu moznost volby ­(ako pisal tombominos­), ze je k dispozicii aj verzia office ktora je oficialne zadamo ­(a teda aj ludia ktori neoplyvaju peniazmi mozu mat legalne nejake office­), radsej budes za kazdu cenu hladat negativa a kritizovat.

Nedivil by som sa keby si aj autorov linuxu podobne skritizoval a obvinil z toho ze vykradaju windows...

Aj slovensky pocitac Didaktik Alfa ­(klon PMD85­) mal v klavesnici halove sondy namiesto mechanickych kontaktov. Takze naozaj nic noveho pod slnkom :)

Jednou z vlastnosti mendelejevovej sustavy prvkov je aj to ze vsetky prvky v danom stlpci maju podobne vlastnosti. Vodik sa nachadza v stlpci kde su alkalicke kovy ­- litium, sodik, draslik... Mozno preto logicky ocakavat ze vodik bude mat ­(pri vhodnej teplote a tlaku­) tiez vlastnosti typicke pre kovy. A ze pri normalnej teplote a tlaku je to plyn, na veci nic nemeni :­) Ved nakoniec pri inych vhodnych teplotach a tlakoch su aj nam zname bezne kovy tiez v plynnom skupenstve.

Kovova forma vodika je znama uz velmi dlho. Problem je ze na dosiahnutie tejto kovovej formy treba velmi extremny tlak, ktory nie je vobec jednoduche dosiahnut, preto doteraz nebolo vela praktickych vyskumov na tuto temu.

Klasicku staticku CMOS RAM so zalohovacou bateriou zatial kvalitativne nikto neprekonal ­- velka rychlost citania aj zapisu, schopnost uchovania informacie aj bez prisunu energie z exteneho zdroja.

Jedinou nevyhodou je ze na jeden bit treba az 6 tranzistorov ­(u DRAM je to iba 1 tranzistor + 1 kondenzator­), ale integracia sa stale zvecsuje a nanometre pri procesoch zmensuju, preto toto by som povazoval len za ­"kvantitativny­" problem.

Mna by celkom zaujimalo, ci sa tam bude dat nainstalovat unix.
(a ci tato moja myslienka nie je prilis nainvna...­)

Presne to iste sa stava aj mne :­) Zivim sa ­(aj­) tvorbou softweru, a programovanie mam ako hlavne hobby, a casto sa mi stava ze ked pisem nejaky text, tak ho podvedome tvorim ako nejaky program ­(profesionalna deformacia :­) ­). Nepisem ho linearne od zaciatku do konca, ale napreskacku ­- najprv tu cast, potom onu cast, potom nejaku cast zmenim, a ­(obcas­) zabudnem zmenit aj inu cast aby to vsetko bolo syntakticky a semanticky spravne. U programovania softweru to az tak nevadi, pretoze kompiler a debugger pripadne nedostatky ­(obvykle­) odhalia, ale u textu je to horsie, tam ziadny kompiler ani debugger zial neexistuje. A potom ten text vyzera ako keby ho pisal nejaky madar :)

Pochybujem, ze by to MS nemal dokladne otestovane na X moznych konfiguraciach.
Problem by som videl skor v tom, ze uzivatela ma kondfiguraciu X+1 ;­)

Tak toto sa casto stava aj mne. K pisaniu textu castokrat pristupujem ako k programovaniu ­- najprv napisem jednu cast ­(napr,. druhu­), potom inu cast ­(prvu­), niektore vety nasledne upravim, doplnim, preformulujem. A potom sa stane ze nie vsade urobim adekvantu upravu a vyjde z toho gramaticko­-syntakticky nezmysel :­) Ano, viem, citam si to vzdy po sebe, ale to nie vzdy pomoze, lebo ked clovek sam pise text a sam si ho aj precita, castokrat mu kusy textu ­"naskakuju­" z pameti a nie z toho co cita, a potom je sanca ze nie vsetky syntakticke chyby odhali. Skoda ze v oblasti ludskych jazykov neexistuje nieco podobne ako v programovacich jazykoch ­- nejaky syntax checker ktory by vsetky gramaticky nespravne formulacie vo vete hned sam odhalil. Niekedy by sa mi nieco take velmi zislo... :)

Mohol by podobne zverejnit aj zdrojovy kod samotneho kernelu.
Ten by som si tiez rad prekompiloval :)

A este by sa patrilo spomenut ze Rick Dickinson je tiez autor dizajnu ZX Spectrum Next, jedneho z poslednych klonov ZX Spectra ktory vznikol zrovna minuly rok ­(2017­):
https:­/­/www.root.cz­/clanky­/zx­-spectrum­-next­-vraci­-uder­-navrat­-legendarniho­-8bitu­-po­-35­-letech­/
Skatula pre ZX Spectrum Next sa tym padom stala takou krasnou symbolickou bodkou za jeho karierou.

Inak platforma ZX Spectrum je stale ziva, stale tu vznikaju nove aplikacie ­(utilitky, hry ale hlavne dema­) a stale sa nan vyvija a vyraba novy hardware:
https:­/­/www.speccy.cz­/
http:­/­/www.worldofspectrum.org­/
https:­/­/www.youtube.com­/user­/busy128x

Predpokladam, ze to sa asi nemysli v zapnutom stave, ked sa hlavicky nachadzaju zrovna niekde nad datami...

Nie je to omyl. Vedci sa seriozne zaoberaju umelou inteligenciou uz hadam od polovice minuleho storocia, a zo zaciatku boli podobne velki ­"optimisti­" ­- vraj do 10 rokov tu budeme mat skutocne inteligentny system. Lenze, preslo uz mnoho desiatok rokov, vedci usilovne pracuju, a stale kde nic, tu nic :­) Ano, dnes mame velmi inteligentne systemy, s obrovskou databazou poznatkov a velmi sofistikovanymi algoritmami na ich spracovanie, ktore vedia velmi dokonale simulovat ludske rozhodovanie ­(a aj umelecke vnimanie a city­), ale stale je to len vopred clovekom naprogramovana simulacia ­(nikdy to nie je a nebude skutocne umelecke vnimanie a skutocne city­). Nemyslim teraz konkretne reakcie na dane situacie, ale ten mechanizmus za tym, ktory tieto reakcie a rozhodnutia generuje.

Sam som autorom jedneho programu vyuzivajuceho umelu inteligenciu na to, aby sa s nim bolo mozne porozpravat ako s clovekom. A aj ked ten program vie kadeco, casto sa sam rozhoduje co odpovie, a dokonca ma aj nejake city ­(vie sa nahnevat a pod.­), stale je to len naprogramovany pocitac, ktory nema ziadnu vlastnu volu ani skutocne city, iba ­"hlupo­" vykonava algoritmy don vlozene.

Krasnym prikladom niecoho, co ­(zdanlivo­) nebolo vopred naprogramovane, su tzv. evolucne algoritmy. Experimentoval som nejaku dobu napriklad s programom, ktory na zaklade pokusov a omylov, a ich vyhodnotenia, dokazal vyvinut nejake funkcne virtualne auticko. Je pravda, ze toto auticko nebolo priamo naprogramovane clovekom, ale vsetky tie algoritmy, ktore su za tym na pozadi, musel najprv clovek naprogramovat. Ale tieto algoritmy budu vzdy vediet vyvijat iba virtualne auticka a nic viac, nikdy namiesto auticka same od seba nevyvinu napriklad system na sledovanie uzivatelov na socialnych sietach. Toto mam na mysli ked tvrdim, ze umela inteligencia nikdy nebude vediet viac, nez nejaku oblast, na ktoru bola urcena a naprogramovana a preto som presvedceny ze su neopodstatnene obavy vedcov, zeby si pocitace zrazu uvedomili same seba a zacali byt tak tvorive ­(zakerne, vrazdiace z vlastnej vole...­) ako clovek.

Ano, to je velmi smutne. Ale je to ­(zial­) dane dnesnou konzumnou dobou, ked je ovela lacnejsie kupit vykonnejsi HW nez lepsie zoptimalizovat SW.

Nastastie ale stale existuju oblasti kde sa dba o optimalizaciu SW. Jednou takou oblastou je demoscena, kde sa programatori snazia pisat programy optimalne, lebo jednym z ich cielov je vyzmykat z daneho HW co najvecsi vykon :)

Ti vedci maju uplne zbytocne obavy. Samozrejme rizika zneuzitia pocitacov obecne plne uznavam, a uznavam aj to ze s nejakym programom umoznujucim velmi sofistikovane spracovanie dat je toto riziko este vyssie.

Ale nieco take, aby si umela inteligencia uvedomila sama seba, mala vlastnu volu a sama sa zacala rozvijat smerom, ktory jej nebol naprogramovany, podla mna patri vyhradne do fantastickych predstav a sci­-fi filmov. V praxi sa nicoho takeho netreba obavat. Pocitace ­(a stroje obecne­) vzdy budu len ­"hlupe­" stroje, ktore jedine co vedia, je ­"hlupo­" vykonavat len to, co tam clovek naprogramuje. Ano, je mozne naprogramovat simulaciu roznych foriem spravania, alebo napriklad take generovanie dat ktore pripomina tvorivu cinnost ­(vid napr. pokus o vygenerovanie celkom novej Mozartovej opery na zaklade charakteristik uz existujucich opier­), ale ta skutocna ludska tvorivost ­(vratane umeleckeho citenia­) kde clovek vymysli a vytvori nieco principialne nove, ta bude vzdy vlastna iba ludom.

Nie su nejake informacie o tom aky typ panelu ma tento monitor ? Ale myslim ze v danej cenovej relacii to asi nebude lacny TN ...

To dnes je este niekto ochotny pozerat sa na TN panel ? :)

Rad by som sa opytal, ci neplanujete doplnit clanok aj o sekciu OLED monitorov. Zatial ich vela nie je, ale casom urcite pribudnu a urcite by bolo uzitocne sa v nich orientovat.

Pretaktovavanie bol krasny sport :­) Pametam si jeden uzasny obrazok, ako sa nejaky 500 MHz procesor podarilo pretaktovat na 1500 MHz. A chladenie bolo tekutym dusikom :­)

No v kazdom pripade, ja mam ­(dnes uz dost historicky­) code2duo E6750 2.66 GHz ­- a standartne ho pouzivam podtaktovany na 2.0 GHz. Narocne 3D hry sa nehravam a na vsetko ostatne mi vykon bohate staci.

Emtec uz davno take na trhu ma a uvadza aj rychlosti: 15­/5 MB­/s
[odkaz, pro zobrazení se přihlaste]
Jeden som si kupil a som s nim spokojny. Dokonca je na nom aj obvykla LEDka pre indikaciu cinnosti.

Funkcia sledovania spotrebica a jeho vypnutie a zapnutie ked prestane reagovat je velmi zaujimava. Ale co ak zamrzne samotna zasuvka ? Ma v sebe nejaky mechanizmus watchdogu ktory ju v tom pripade zresetuje ?

Pri dostatocnej intenzite ano :­)

Ale k veci. Nejde ani tak o absolutny rozsah, ale skor o to, ze vecsi rozsah mimo pocutelnych frekvencii je dobrym predpokladom vyrovnanejsej charakteristiky v ramci pocutelnych frekvencii.

Tak to musite mat nieco ine, pretoze K10 ­(vid odkaz v mojom prvom prispevku­) nema radio :)

Kto si este pametate na legendarnu Teslu K10 ? :­)
http:­/­/www.oldradio.cz­/tsk10.htm

110USD za 1TB SSD je uz velmi zaujimava cena...

Koss Porta Pro dokaze s jedinym reproduktorom v kazdom sluchadle dosiahnut rozsah 15­-25000 Hz...

To este niekto vyraba monitory s TN panelom ? :)

Konecne po dlhom case nejaka pekna pocitacova skrinka !
Mam rad ked je pekne vidno co je vnutri :)

A vydrzi pad zo 100 metrov, ak dopadne zrovna na tu z gumoveho obalu vytrcajucu kovovu cast ? :)

Iste, lenze u CRT, PDP a OLED sa vyzaruje uz priamo potrebna zlozka svetla RGB, kdezto LCD potrebuje predovsetkym nejake biele svetlo na podsvietenie, a az potom moze vobec nejake farby generovat. A tu islo ­(aspon ja som to tak pochopil z predchadzajucich prispevkov­) ze ide o prave kvalitu bieleho svetla potrebneho na podsvietenie LCD. Ostatne typy beznych zobrazovacov nejake podsvietenie a jeho kvalitu ­(spektralnu vyvazenost­) riesit nemusia.

Problem lediek vo vseobecnosti ­(klasickych aj oled­) je ze produkuju svetlo s vyraznym maximom v urcitej vlnovej dlzke. Preto ledky ako take svietia vzdy niektorou z farieb duhy. Pokial aplikacia vyzaduje biele svetlo, musi sa to bud skombinovat z viarerych farieb ­(napr. RGB ledky­), alebo s pouzitim ­(v tejto diskusii na inom mieste spominanych­) ZnSe lediek ­(co je kombinacia modreho a doplnoveho zlteho svetla­), alebo pouzitim modrej ledky s luminoforom ktory cast modreho svetla premeni na vsetky ostatne farby duhy, aby to v sucte bolo biele svetlo.

Zial ale ziadny princip nedokaze vygenerovat uplne rovnu spektralnu charakteristiku, vzdy tam je nejake vecsie ci mensie maximum v niektorej oblasti. A preto maju LCD displeje s LED obvykle horsie farby. Samozrejme bezny uzivatel to nevnima, ale pri profesionalnej praci to uz moze byt problem ­(ale zase malo by to byt riesitelne kalibraciou­).

Studene a teple svetlo ­- to je len taky ­"terminus technikus­" pre oznacenie farebneho nadychu svetla. Napr. ak ma svetlo maximum v oblasti studenych farieb duhy ­(modra, fialova...­) oznacuje sa pojmom studene. Zase naopak svetlo ktore ma maximum v teplejsich farbach ­(cervena, zlta...­) sa oznacuje pojmom teple svetlo. Napr. ziarovka vyzaruje teple svetlo pretoze maximum ma v cervenej oblasti ­(resp. v infracervenej ale to uz nevidno­). Klasicke biele ledky robene modrou ledkou s luminoforom maju zase studene svetlo, pretoze maximum ziarenia maju v modrej oblasti ­(luminofor zmeni na ine farby iba mensiu cast svetla­). Existuju aj ledky s teplym bielym svetlom, tie maju iny luminofor, taky co vecsinu modreho svetla zmeni na ine farby a taketo ledky maju maximum vyzarovania prave niekde v okoli zltej farby.

Mam taky dojem ze nizka zivotnost modrej zlozky OLED nie je dana ani tak tym ze svieti, ale casom ako takym ­- je to proste organicky material podliehajuci normalnemu prirodnemu rozkladu.

Mam pocit ze pojem ­"phosphor­" ktory v tom clanku pouzivaju neznamena priamo chemicky prvok fosfor, ale vseobecne nejaky luminofor ktory dokaze menit svetlo z kratsou vlnovou dlzkou na svetlo s dlhsimi vlnovymi dlzkami.

Tak tie modro­-zlte ZnSe vyzeraju velmi zaujimavom, ale stale je to len o generovani svetla s vyraznym lokalnym maximom v urcitej vlnovej dlzke ­- v tomto pripade modra a zlta. Musim si tie ledky lepsie pozriet, vdaka za odkaz !