A co taka hviezdna obloha ? Vo filmoch byva dost casto...

A ja mam c2d dokonca podtaktovany na 2GHz a iba 2 GB ram, a staci mi to :)

Pouzitie bielych OLED s RGB filtrami je zaujimavy napad, ktory sice prinesie lepsiu farebnu stalost, a stale bude energeticky minimalne 2x efektivnejsi ako LCD, avsak je tu jedno ALE.
Ledky z principu generuju svetlo iba s farbami duhy ­(s vyraznym maximom v urcitej vlnovej dlzke­) a preto biele ledky tym padom ako take neexistuju. Ak je potrebne generovat biele svetlo, robi sa to tak, ze sa vezme modra ledka, a pred nu sa vlozi vrstva luminoforu ­(ako v neonkach­) ktora cast modreho svetla zmeni na vsetky dlhsie vlnove dlzky viditelneho svetla, takze vysledne svetlo je potom biele ­(no, skoro biele­). V pripade OLED je prave modra farba ta, co sa kazi naskor. Takze bielym OLED s filtrami by sme ziskali akurat to, ze by cela obrazovka, resp. vsetky farby na nej zacali odchadzat skor...

Posledne generacie PDP displejov ­(tusim 11 ci 12, neviem ?­) maju vypalovanie uz niekolkonasobne nizsie nez mali CRT klasiky, takze v tomto by som rozhodne problem nevidel. Skor nez sa stihne vypalit viditelny obraz, plazmovy monitor moralne zastara ­(uz tu davno budu OLEDy­), alebo sa pokazi nejak inak ­(napr. rozbije­) :­)

Vidim ze si este poriadne 100 Hz CRT nevidel :­) Ale skutocne poriadne ­(ako napr. ten moj­), nie nejake cinske smejdy co maju skutocnych 100 Hz iba papierovo ­(resp. sa snazia o 100 Hz ale blbo­).

Ale s tou hmotnostou je to zial pravda, tie kila su jedna z velkych nevyhod. Ale zase napr. telku v obyvacke mam trvalo polozenu v nabytkovej stene a nepotrebujem s nou kazdu chvilku hybat, takze z hladiska zobrazovacich vlastnosti je velka hmotnost len nepodstatna nevyhoda.

Ja vzdy tvrdim, ze jedine spravne podsvietenie pre LCD je podsvietenie kazdeho subpixelu zvlast, a to ledkou takej farby aku farbu ma subpixel. Tym padom by som mohol celu LCD vrstvu poslat do kelu a potom by to uz nemalo chybu :)

To je pravda, vzhladom na fyzikalne vlastnosti plazmoveho vyboja musia mat pixely urcitu minimalnu velkost. Podobne na tom su napr. elektronky, ktore sa kvoli fyzike nedaju dostatocne dobre urobit mensie ako 1 az 2 cm ­- preto sa miniaturizacia mohla plne rozbehnut az s prichodom polovodicov.

Ja osobne mam LCD 1600x1200, ak by som chcel toto rozlisenie v plazme, musel by mat uhlopriecku cca 1 meter. Uz teraz ma vyse pol metra, a metrovy by som si vedel celkom dobre predstavit. Ale ako metrovy by asi bol o dost drahsi :(

Plazma nie je o nic menej pouzitelna nez bolo CRT. A CRT sa pouzivalo hodne.

Maximalny jas je dolezity ked potrebujes sledovat obraz za silneho okoliteho svetla. Napr. ked cez den nemozes zatemnit miestnost pri pozerani filmu.
Pozorovacie uhly: Mam velmi dobry a kvalitny NEC S­-IPS monitor a aj ked ma pozorovacie uhly skutocne vyborne, klasicka CRT telka je na tom este lepsie.
Doba odozvy nie je az taka kriticka, ale aj zrychlenie pod 5 ms ma vplyv na kvalitu obrazu. Pod 5­-10 ms uz nejde o to zeby boli rychle pohyby nejak rozmazane, ale cim sa rychlejsie obraz v danom frejme vykresli, tym vecsie perceto casu je spravne vykresleny a pri rychlych zmenach ­(zmena po kazdom frejme­) je to trochu vidno.

Preco je podla teba porovnavat CRT a LCD nekorektne ? Zial postavit vedla seba vsetky tri nemozem, nemam OLED :­(

Rozhodne nesuhlasim. LCD uz zo svojho principu fungovania jednoducho nemoze dat lepsi obraz ­(kontrast, maximalny jas, doba odozvy, pozorovacie uhly­) ako OLED a preto dalsi vyvoj v tejto oblasti povazujem za zbytocne mrhanie energiou a prostredkami. A hlavne to zbytocne ubera prostriedky pre vyvoj OLEDov aby sa im mohli rychlejsie vychytat spominane detske neduhy. To ze OLED telky stoja 10x viac je dane cisto marketingom ­- je to novinka, tak to proste stat viac musi. Aj LCD telky stali zo zaciatku totalne sialene peniaze. Ale ked sa vyroba rozbehne, pojde cena rapidne dole. Navyse, samotne ciste vyrobne naklady na OLED panel su daleko nizsie ako vyrobne naklady na LCD panel s podobnymi vlastnostami ­(uhlopriecka, rozlisenie­).

Ohladom podsvietenia ­- ono je to v podstate jedno ci to budu klasicke anorganicke LED alebo OLED, princip je ten isty, aj technicke parametre ­(ucinnost, spotreba, doba odozvy, farebna vernost­) by mali byt tie iste. Jediny vyrazny rozdiel by bol len v tom ze OLED podsvietenie by trpelo vyssie spominanymi detskymi chorobami ­(nizka zivostnost modrej zlozky­) a bola by to presne ta casovana bomba...

A my zase u naseho stale vynikajuceho CRT ­(OVP 29HD15RF­) :)

Pokial su tie 16Mpix fotky z kompaktu, tak aj 2Mpix TV je zbytocne vela :­) Ale to je uz na inu diskusiu...

Inak so vsetkym plne suhlasim. Pred 40 rokmi keby niekto chcel tvrdit ze bude mat telku s rozlisenim vyssim nez 576i ­(tusim tolko ma PAL­/SECAM­) tak by ho vysmiali ze je to uplne zbytocne. Preto si myslim ze tych 4k zachvilku bude aj prakticky vyuzitelne a casom si ani nebudeme vediet predstavit, ze dakedy sa filmy a hry kukali na ­"tak ubohom rozliseni ze vraj 1080p­" :­)­)­)

Ano, to je fakt.
Jedna vec je kvalita signalu, ktory mam k dispozicii, a druha vec su parametre zobrazovacieho zariadenia ­(kontrast, pozorovacie uhly, vyziareny vykon­). Ohladom signalu, ten co prichadza z vonku ­(VF­/DVBT­/kablovka­/satelit­) moze byt vseliaky, to je pravda. Ale napriklad si mozem chciet pustit nejaky Full HD film bud z pocitaca alebo z bluerayu, a tam je predpoklad, ze ten signal bude na 100% dobry.

Pustim si na tom styri HD programy naraz :)

Uplne by stacilo vyfotit pravitko a podla toho ako daleko su na neorezanej fotke milimetrove rysky sa to da lahko spocitat. Teda, pokial cele zorne pole ma aspon ten jeden milimeter ...

Povedlo se ?

Ledky ­(vratane OLED­) z principu nemaju problem s vyzarovacim uhlom, preto subpixely v OLED displejoch nie je nutne delit na domeny a vyzeraju ako cele obdlznicky vyuzivajuce plochu na 100% podobne ako LCD­-TN. Kdesi mam makrofotku OLED displeja, skusim pohladat. Popr. vyfotit znovu...

Rad by som sa opytal autora ­- ake virtualne zvecsenie ste dosiahli pouzitou zostavou na fotenie ?
Tie fotky pixelov, to su cele fotky ­(iba zmensene­), alebo vyrezy z fotiek ?

Tych 0.8 ms nebude ani sonda a ani samotny AMOLED, to bude mat skor ta elektronika co budi displej. Pretoze ledky vseobecne uz z principu maju odozvu radovo desiatky, v horsom pripade mozno stovky nanosekund.

To je velmi jednoduche. Signal DVI­-D ­(a v podstate aj HDMI­) obsahuje informaciu o tom ake farby maju mat jednotlive pixely. Hodnota kazdej farebnej zlozky R,G,B je vyjadrena 8­-bitovym cislom. A prave toto 8­-bitove cislo je treba zobrat, a zariadit podla neho ako sa maju natocit molekuly v LCD vrstve aby displej prepustil z podsvietenia len presne pozadovane mnozstvo svetla. V pripade OLED a PDP displejov toto cislo urcuje hodnotu prudu v danom subpixeli a tym aj ako silno ma subpixel svietit. V pripade mobilov medzi procesorom a radicom displeja sice nie je DVI­-D alebo HDMI rozhranie, ale vyssie popisany princip 8­-bitovych hodnot pre jednotlive R,G,B zlozky kazdeho pixela na displeji zostava rovnaky.

Ba prave naopak. Ten jas pixela pri plazme alebo OLED zhruba zodpoveda prudu privedenemu na tento pixel, kdezto u LCD je zavislost svietivosti pixela voci napetiu na neho privedeneho ovela zlozitejsia a prave tu je ten processing, aby jas zodpovedal nejakej urovni 0..255 ktoru posiela software na zobrazenie.

Tak tento ­"problemek­" by som skor videl prave u LCD :­) Totiz, staticky rozsah jasov u LCD je velmi maly, obvykle tak 1:500, a zvysenim intenzity podsvietenia sa ­(zial­) umerne k tomu zvysi aj jas ciernej farby. A to je samozrejme zle. Kdezto priame riadenie kazdeho pixela u OLED nezavisle na ostatnych mi uzmoznuje to ze ked jeden pixel svieti naplno, ten hned vedla neho moze byt uplne cierny ­- staticky rozsah jasov je u OLED proste nekonecny.

Co sa tyka nutnosti pouzit viacbitove D­/A prevodniky ­- to nie je pravda. Kludne to moze byt hardwerovo realizovane tak ze jas kazdeho pixelu urcuje 8­-bitove cislo cez hlavny D­/A prevodnik, a dalsie 8­-bitove cislo moze pomocou dalsieho pomocneho D­/A prevodnika urcovat velkost referecneho prudu do hlavneho D­/A, cize celkove ovladanie z hladiska softweru moze byt take iste. Len samozrejme s tym rozdielom, ze hodnota 0 znamena u OLED naozaj absolutne nulovy jas, na rozdiel od LCD kde sa nulovy jas da dosiahnut iba uplnym vypnutim podsvietenia.

Pozorovacie uhly a hlbku ciernej farby.

Tiez nenapisali typ LCD panelu ­(TN­/IPS­/MVA­/PVA...­) co je podla mna dost dolezity udaj.

Vzhladom na tu cenu, to bude mat asi TN panel... :(

Aky velky HDD je v tom osadeny ? Tu pisu ze 250 GB, ale inde iba 160 GB. Vyrabaju sa rozne verzie s roznymi velkostami HDD ?