Všetci ten článok vychvaľujú, tak aby to nebolo také jednotvárne, nájdem nejakú chybičku. .... Kurnik, nemôžem nič nájsť !!!!

Ako keby mi tie grafy šepkali ­- ­"Nekupuj to !­".

Zaujima ma hlavne test FSB. Zatial som s vybranymi doskami pre test spokojny.

Neviem, čo je na tejto recenzii neobjektívne. A testovanie pri plnej záťaži je úplne v poriadku. Dokonca každý slušný výrobca sám testuje zdroje počas vývoja pri väčšej záťaži ako udáva na výrobku. Inak nedosiahne potrebnú spoľahlivosť. Alebo by si si chcel kúpiť napr. 3 GHz procesor ale používať ho pre istotu len na 2 GHz ?

tak, tak, pravdu máš ...

Myslim, ze vacsina pochopila, ze ide o vykon celej zostavy, ale ked v klude ma PC zostava cca 150 W a v zatazi cca 350 W, tak karta musi mat minimalne 200 W, pretoze aj v klude nieco zerie... Nemam skusenosti s High­-end kartami, myslite ze moze mat solo karta 200 W prikon? To je minimalne jeden dovod, aby som ju nekupil ...

Teplota vody nemôže byť vyššia ako teplota čipu, takže variť by nemala. Každopádne ten rebrovaný chladič je smiešny, podľa rozdielu odberu v záťaži a v kľude to vychádza na takmer 200 W !! To sa mi ale nejak nezdá, naozaj blízko 200 W ? Výrobcovia CPU sa už zbadali, ešte by sa mohli zamyslieť nad spotrebou u ATI a NVidie.

Super trefa, práve som porovnával jednotlivé 7600GS... Test výborný, oceňujem najmä otestovanie viacerých kariet na OC a uvádzanie priemerných OC. Len pre zaujímavosť, Gainward dodáva 7600 GS s taktami 450­/500 a pamäte sú DDR3...

Súhlasím, tie diskusie sú vášnivé, ako keby dotyční fanúšikovia boli väčšinovými akcionármi tej či onej firmy. AMD alebo Intel,
to je jedno, beriem to, čo sa mi momentálne viac pozdáva. A nevadí mi, že niekto má iný procesor ako ja.

Autorovi: V diskusii pripúšťate, že oscilogramy veľkej väčšine nič nepovedia, dúfam, že ich nechcete najbližšie vypustiť !!! Zaslúžili by si podrobnejší rozbor. Niektoré zdroje vykazovali vo vašom teste na výstupe signál o fekvencii cca 5 kHz, čo je zvláštne. Základná frekvencia to byť nemôže, skôr frekvencia regulačnej slučky, ale tá by sa nemala dostať v tak veľkej amplitúde na výstup ­(aj keď neprekračuje povolenú hodnotu­). To je aj dôvod pískania zdrojov, o ktorom píšete . Niektoré zdroje mali vynikajúci malý šum bez rušenia, to je u zdroja dôležité ... Svět Hardware musí byť aj na technickej úrovni, aj keď veľa čitateľov nemusí všetkému rozumieť. Príklad: Petr Orel vo svojej recenzii o najnovšej architektúre Intel procesorov bol tak detailný, že mu úplne nerozumelo možno 95 % čitateľov ­(priznám sa, že medzi nich patrím ­) a článok bol veľmi vychválený. Nebojte sa technických detailov, ­"rádoby odborníci­" budú aj tak vždy kritizovať ...

OK, to by bolo korektné ­- odporová záťaž s paralelným kondenzátorom. Ešte k tej odporovej záťaži ­- dá sa pomerne jednoducho vyrobiť výkonový odpor a za malý peniaz ­- z vyhrievacej špirály. Vyrábal som 100 Wattové, 4 ohmové na test výkonových zosilovačov. Na test zdrojov je treba ešte menšie hodnoty odporov, dá sa to vyrobiť z obyčajného medeného drátu. Síce odpor po zahriatí stúpne, ale je to samozrejme rádovo menšie ako u žiaroviek.

Ale no tak, ako ste teda zabezpečil testovanie štartu zdroja s práve polovičnou záťažou ? Koľko žiaroviek je treba na polovičnú záťaž ? Ak žiarovky zapájate postupne, tak o akú polovičnú záťaž ide ? Ak zapojíte čo len jednu žiarovku, môže dôjsť k preťaženiu zdroja, stačí, aby nabiehal veľmi rýchlo. A každý zdroj nabieha trochu inou rýchlosťou.
Myslím, že test štartu ­"s polovičnou­" záťažou je natoľko nepresný, že nemá vypovedaciu hodnotu. Musel by ste zmerať pamäťovým osciloskopom na malom odporovom predradníku, že nedošlo pri zapnutí zdroja k prekročeniu povoleného prúdového odberu. Alebo použiť ako záťaž pevný odpor. Mimochodom, vyskúšajte ten zdroj, ktorý nenabehol, zaťažiť takým pevným odporom, aby zdroj ­"šlapal­" na 50 %. Stavil by som sa, že nabehne.

Ešte pripomienku k záťaži: niekde v recenzii sa spomína zdroj, ktorý sa nerozbehol ani pri polovičnej záťaži. Ohmmeter
určite máte, zmerajte si odpor žiarovky za studena a vypočítajte si ho, keď žiarovka svieti. Odpor žiarovky za studena je 10 až 20 x menší ako pri prevádzke, ak ste teda zdroj zaťažili paralelne zapojenými žiarovkami o celkovom výkone napr. 200 W, v skutočnosti ste zdroj pri rozbehu prúdovo niekoľkokrát preťažili. To nemusí vydržať žiadny zdroj,
nemôžte teda uvádzať ako zápor, že vypla ochrana zdroja.
Príklad: sústava paralelných 12 V žiaroviek o celkovej záťaži 200 W má za prevádzky odpor 0,72 Ohm. Prechádza nimi prúd 16,6 A. Ale za studena má takáto sústava cca 0,05 Ohm a teoretický prúd pri 12 V by bol 240 A. Zdroj síce nabieha postupne od nuly a žiarovky sa zahrievajú a ich odpor stúpa, ale aj tak dôjde k preťaženiu zdroja a aktivuje sa ochrana. Tentoraz je chyba v testovačovi, nie v zdroji.

Tiež si to tak myslím, bohužiaľ. Autor asi predpokladal, že keď má zdroj aktívne PFC, tak môže merať príkon ako U*I. V tom prípade by sa dopustil chyby ­( namä pri porovnávaní zdrojov medzi sebou ­). Mám Enermax s aktívnym PFC a účinník sa pohybuje od 0,89 do 0,95 v závislosti na záťaži. Nie je možné rátať príkon ako U*I, chyba bude až 10 % aj pri aktívnom PFC. Načo potom kalibrované ampérmetre? Toto je ale iba moja domnienka, preto som chcel od autora postup merania účinnosti.

Nemôžem súhlasiť. Ten obyčajný wattmeter je to pravé orechové, pretože meria len a len činný výkon. Používa termočlánok a mení určitú časť prechádzajúceho výkonu na teplo. Wattmeter treba zaradiť pred zdroj, odoberaný výkon zo zdroja je jednosmerný, tam stačí U*I, čiže účinnosť = U*I­/P , kde P je príkon odčítaný z Wattmetra.
Ešte k tej poznámke ­"Ucinnost meras na zakladnej frekvencii 50Hz, PowerFaktor v quazi celom frekvencnom spektre...­" Ake frekvenčné spektrum ? Zdroj energie má 50 Hz, žiadne iné spektrum tu nie. Okrem toho je v tomto prípade frekvencia nepodstaná.

No to snáď nie, zameniť grafy z osciloskopu s Excelom, to ich mal autor akože ručne odčítať a zapísať do tabuľky ? Asi tak 10 000 vzoriek za sekundu ? Pokiaľ nemáte minimálne znalosti z elektroniky, nekritizujte...

Žiadny konkrétny príklad, iba kritika do vetra. Článok je naopak vzhľadom na takmer žiadne meracie prístroje veľmi dobrý. Meranie odporovou záťažou nie je dostatočné, ale ak je nedostupná výbava ...

"Ani PFC nevrčelo, ještě aby ano, když tam žádné není. Kvůli tomu nemohla být bohužel měřena účinnost.­" Ako ste meral účinnosť ? Účinnosť sa samozrejme dá zmerať aj bez PFC. Potrebujete Wattmeter, čo síce každý nemá, ale tvrdenie, že sa účinnosť nedá zmerať je prehnané. Žiadne PFC nedokáže vyrovnať účinník na 1,00 aby sa dala účinnosť merať ampérmetrom a voltmetrom.
Článok je inak veľmi slušný, hodnotím za 1, ale tá účinnosť by ma zaujímala.

dajte ten graf pri hodnotení článku opačne, nech ide tiež z ľava do prava, tak ako stupnica.

Nechcem sa púšťať do nejakej slovnej prestrelky, verím, že napr. slovo senzor máte z Intelovskej dokumentácie, ale myslím, že v slovenčine resp. čestine znamená prvok, ktorý je citlivý na zmenu meranej veličiny. A to je u nás dióda.
S meraním teploty máte pravdu, Intel podľa vašej citácie naozaj používa obrátený postup, a to závisloť pretekajúceho prúdu diódou na teplote pri konštantnom napätí. Princíp ani presnosť sa samozrejme nemení, ale tam som sa naozaj zmýlil, tak sa ospravedlňujem.

Článok je zaujímavý, ale ten popis analógového merania má veľa chýb. ­"Thermal Diode funguje na principu rozdílného proudu­"-funguje na princípe rozdielneho úbytku napätia pri konštantnom prúde.
"Vše vychází z Ohmova zákona­" ­- dióda je nelineárny prvok a jej tzv. ­"odpor­" sa mení s priloženým napätím. Ohmov zákon tu neplatí. Inými slovami, ak pri napätí v priepustnom smere prechádza diódou 1A, pri napätí 2V by to malo byť podľa Vás 2A. V skutočnosti tadiaľ potečie možno aj 50 A.
Čip, ktorý prevádza analógové napätia na digitálne číslo, nazývate Senzor, senzorom je predsa tá samotná dióda. Možno je to tak uvedené aj v inej literatúre, ale je to nesprávne. Ten Váš ­"Senzor­" je v skutočnosti AD prevodník.
"Například procesor s teplotou 50 stupňů vysílá proud­" ­- procesor žiadny prúd nevysiela, prúd do diódy vnucuje ten AD prevodník, po Vašom Senzor.
Popis kompenzácie ­(linearity a odchýlky ­) je laický, v skutočnosti nezáleží na tom, aký úbytok napätia dióda poskytuje a dióda nemusí byť ani lineárna. Postačuje jednoduchá prevodná tabuľka. Tú by ale musel poskytovať Intel výrobcom matičnej dosky.
Na záver: diódy ako také bežne poskytujú presnosť merania teploty 1%, správne okalibrované aj 0,1%. To, že matičné dosky generujú bludy nie je vinou diódy, je to súhra postoja Intelu a výrobcu matičnej dosky. Nakoniec digitálne merače teploty nie sú nič iné ako merače analógové ­- častokrát aj s diódovým senzorom teploty, ktoré majú presný prevodník, teplotne kompenzovaný s vlastným stabilizátorom prúdu a napätia a vysokou presnosťou vnútorných rezistorov. To je samozrejme drahé a výrobcovia matičných dosiek sa uchyľovali k ­"svojským­" riešeniam.
Článok nie je zlý, väčšine čitateľov na technických detailoch nezáleží, ale nedalo mi to...

Fajn, že niekoho napadlo otestovať karty pre ­"normálnych­" ľudí,
najmä teraz, keď sa ceny rozhýbali. Cenný je pre mňa pomer cena­/výkon. Pochvala ...

Tak už to začína byť zaujímavé a konečne možno zistíme, v čom sú LCD panely horšie­/lepšie ako CRT. Mimochodom, skúste preveriť tých 16 mil. farieb. Čiže treba vybrať jednu základnú farbu a vyskúšať 256 úrovní jasu. Myslím, že to dopadne dosť zle pre každý LCD monitor. Napísať program, ktorý postupne zobrazí napr. červenú farbu od nuly do 100 % jasu po kroku 0,39% a zaznamenať jas pomocou sondy a osciloskopu. Mali by sme vidieť 256 pekných, rovnako ­( aspoň zhruba ­) vysokých schodíkov, teda za predpokladu, že je sonda lineárna. Ak to tak bude, môžme hovoriť o 16 mil. farbách.
Každopádne držím palce, potvrdili ste, že SH je solídny WEB.

Len tak pre doplnenie, máme v robote počítače HP ­- a je ich 150 kusov rôznych typov ­( od Celeronu 333 MHz po P4 3200 MHz ­), sú nenormálne drahé a výkonovo mizerné. Takmer všetky komponenty sú obyčajné sériové kusy z produkcie Čína, Taiwan .... Na HDD Maxtor je iba prilepená ešte jedna nálepka HP. Nejdú v nich takmer žiadne pamäte, iba objednať od HP. Matičnú dosku nevymeníte, má neštandardný tvar.
Výrobca si predajom PC zaistí, že sa na neho budete musieť znova obracať pri akomkoľvek upgrade. Nekupovať značku ­- nie je to vtip.

Zase jeden mudrc. Okydavat druhych a sam toho asi vela nevie. Recenzie SH su na slusnej urovni.

Že by bol na svete niekto, kto tomu trochu rozumie ? Bohužiaľ väčšina si bude aj naďalej myslieť, že pamäte DDR 667 sú 2x rýchlejšie ako DDR 333. Udávať frekvenciu u pamätí je len marketingový ťah, údaj je nepodstatný. Hovorí len o tom, na akom takte tiká radič, o rýchlosti pamäťovej bunky nehovorí nič. Ale chýba mi tu jednoduchý nákres ­( časový diagram ­), kde by bolo jasne vidieť, čo ktorý údaj znamená ­( mám na mysli tRAS, tCL atď. ­) Slovný popis je slušný, ale nebude nikdy tak názorný ako diagram.
Ešte otázka: Mám Athlon s jadrom Barton a dosku Abit, ktorá má dvojkanálový radič. Bios indikuje, že dvojkanál je funkčný, ale syntetické testy vykazujú ani nie 5 % nárastu priepustnosti pamäte oproti jednokanálu, nárast výkonu CPU sa zmestí do 1% a nárast v 3D aplikáciách je asi tak nula. Čo je na vine ­- software, alebo zbernica na doske, alebo jednoducho CPU nedokáže niečo také využiť ? Alebo mám chybne nastavený BIOS ?

Objektivita mi na Vasich clankoch nechyba. Skor tie komentare citatelov su zbytocne vasnive a zda sa mi, ze casto ­(mozno aj nechtiac­) zaujate. Clanky su urcite prinosne.

Synak, profi hraci sa nehrabu v mainstreamu. Profi hrac investuje do highend­-u. Aj ked tych 40 fps byva naozaj malo.

Dobry clanok. Z diskusii je vidiet, ze niektori ho pochopili ako test vykonu a nie ako recenziu o technologii, ale netreba sa ich prispevkami nechat odradit.

Naco tie vasne ? Autor predsa jasne upozornil, ze ide o reklamne plagaty. Samozrejme si treba pockat na realne testy. Aspon uvidime, kto sa vie viac chvastat, ci nVidia alebo ATI.

Tak som vyskusal videa 1080 a 720 na P4 2800 MHz ale s integrovanou grafikou I82865G, co je oproti R9600 naozaj sunka, o 9800 ani nehovorim. A nevynechalo ani jediny snimok. Teda nemam taky monitor, ktory by zvladol 1080.wmv, takze tento test nemozem povazovat za korektny, ale 720 je urcite v pohode. Vyskusal som este aj Bartona podtaktovaneho na 1300 MHz a tiez bez problemov. ­( S Bartonom bola ale GF 6600GT ­). RAM bola v oboch pripadoch 512 MB. Zda sa mi, ze to s tym HDTV az take zerave nebude.

Je to tak, proste vyrobcov zastavila fyzika. Spominam si na clanok spred 10­-tich rokov, HP alebo Intel mal v plane na rok 2005 procesor na 10 GHz... Tak to sa nekona, ale technologia 65 nm je aj tak zazrak, to znamena sirku ciary 6 alebo 7 atomov. Vyrobcovia chcu predavat a tak nas krmia novinkami so zanedbatelnym narastom vykonu. Moj Barton pretaktovany na 2200 MHz ma uz dva roky a vymena je v nedohladne... Za dva roky mozno 30 % vykonu navrch, to je bieda.

Fakt dobre premyslene a prehladne napisane. Poklona.

Dynamický rozsah 255:1 je 24 dB a nie 2,4. Pri dynamickom rozsahu oka 14 dB by sme toho veľa nevideli. Inak zaujímavý článok.

Suhlasim. Autor clanku sa zjavne zivi testovanim komponentov, nedivim sa mu, ze je prenho dolezite rozmiestnenie konektorov, ked musi za den vymenit 10 dosiek. Pre normalnych ludi to ale dolezite nie. Ja sa v masine stale rypem, ale rozmiestnenie konektorov mi az tak nevadi. Ale recenzia je to uzitocna.

Mam vodnika prave od nich. Ale mal som na mysli komplet pasivne riesenie ­- pomocou heatpipe odviest teplo na masivny hlinikovy case. Ziadna voda, ziadne ventilatory, uplne ticho.

Toto riesenie od Thermaltake je naozaj efektne,aj dizajnovo, povodne som uvazoval o niecom takom od Zalmana, ale odradila ma cena. Videl som super riesenie s casom Big­-Tower, kde jedna stena case bola z hrubeho rebrovaneho hlinika a vsetko vnutri PC sa chladilo cez heat­-pipe touto stenou. Super, ibaze sa nedala vymenit maticna doska, vsetko bolo presne mechanicky napasovane. Take nieco treba vymysliet,ale univerzalne, nie obrovske ventilatory.

Ak by bol uzavretý case a povedzme, že ide leto a teplota doma bude cca 25 st. Celzia, treba počítať s ešte o 10 stupňov vyššími teplotami. To je bieda na také monštrá. Kam sa tá spotreba vyšplhá ? Mám vodníka s veľkým pasívom ­( 10 litrov vody ­) bez ventilátora, teploty neprelezú cez 60 st. ani pri záťaži ­( mám AMD ­), ale PC je prenosné asi tak, ako 200 kg trezor. A to sa mám akože tešiť na dvojjadrové ­"radiátory­". Asi natiahnem hadice zo 120 l akvária, čo je povedľa...