ndvidia v 3D segmente nema co robit a tak kvoli svojim vlastnym ziskom vymyslela blikajucu priseru a tlaci to do sveta. pod zamienkou, ze sa vlastne da pouzit existujuci hardware, len treba novu graficku kartu a aktivne okuliare tlaci do uzivatelov a ostatnych firiem, ze toto je to spravne 3D. nakoniec vlastne ani to LCD nestaci a treba ho vymenit za rychlejsie. lenze na rozumne pouzivanie by bolo treba aspon 300Hz monitory. nechapem ako je mozne, ze sa to stale predava, ked treba vymenit kompletne vsetko.

Ak su to jednoplatnove disky, nemali by byt iba 6.5mm hrube­/tenke?

60 a 25? To ste sa snad pomylili pri pisanie ­"nepoměrně rychlejší­"... Ocakaval som >100MB­/s aspon cez esata.

Skor by sa hodila odolnost do 10m a priemerna hustota mensia ako hustota vody.

Spomal­'me disk, aby sme ho pri turbo mohli nebrzdit.

konecne

solid state = tuhý

"Díky tomu je práce se systémem daleko svižnější a nenadáváte tolik na ty prokleté pomalé pevné disky. Ona obecně správa paměti je oproti Windows XP daleko lépe udělána a tak máte pocit, že jste si do PC dokoupili další RAMku.­"
Ano, urcite budu mat uzivatelia pocit, ze si dokupili dalsiu RAMku, lebo si ju naozaj budu musiet kupit.

Suhlasim

Zlate casy olova a siry.

"Kvalita úměrně klesá spolu s počtem přehrátí. A nakonec můžou být data úplně ztracena. To samé platí i pro klasické DVD.­"
Prosim o blizsie vysvetlenie. Kolkokrat mozem prehravat klasicke DVD?

Realne to urcite je. Ale:
Ak si pozries obrazok na http:­/­/en.wikipedia.org­/wiki­/Equal­-loudness_contour
tak zistis, ze by si musel vo vsetkych frekvenciach dosahovat taku intenzitu ako maju basy. V opacnom pripade by si nebol schopny zahrat basy dostatocne silno, aby sme ich poculi.

Nie je to prilis male? Take ­'mikro­'tlacidla sa budu tazko ovladat. A to ze su len 2, ci 3...

Nejak som to nepochopil. 100dB = 100 ? Nie je tam este nejaky logaritmus?
Jeho hodnota se uvádí v dB a říká nám, jaký je poměr mezi cizím napětím na výstupu a jmenovitým výstupním napětím. Pokud tedy bude mít karta odstup signál­/šum 100dB a jmenovité výstupní napětí 1V, může být na výstupu maximálně 10mV rušivé napětí.

Ovela viac sa mi paci sposob hodnotenia mobilov na mobilmanii. Kazdy produkt predsa patri do nejakej kategorie ­(alebo do viacerych­), kde sa vyskytuju nejake vlastnosti. Ak hodnotenie, tak by uzivatel mal napisat, ktore vlastnosti ten produkt ma a ako su zvladnute. Castokrat vidim na internete nejaky vyrobok a neviem o nom vlastne nic, len tych zopar vlastnosti vyzdvihovanych vyrobcom. Pre niekoho moze byt dolezite, ci je napriklad monitor leskly alebo matny, alebo ake ma notebook rozlozenie klavesnice ­(obrazok­). O kazdom vyrobku sa da napisat velmi vela a to aj bez optickej sondy a osciloskopu. Uplne opominane oblasti su software vyrobkov.
Skor by som sa teda priklonil k vytvoreniu kategorii produktov s aktualizovatelnymi vlastnostami. Budete sa cudovat kolko vlastnosti nemusi byt popisanych ako dlhy komentar ale ako vyber z dropdownu.

cena?

Ja som mal taky problem s monitorom Philips 190B, ze ked som kabel DVI vytiahol a vsunul naspat, tak sa uz obraz neobjavil. Teraz som to skusal a musel som kvoli tomu restartnut pocitac. Ale po restarte sa to uz nezopakovalo. Graficka karta ATI Radeon 9600.
Mozno to suvisi s BIOSom tak, ze BIOS neda povel na zmenu modu a graficka karta to neoznami monitoru, ktory to mozno z DVI vyzaduje na inicializaciu.

Plus mozes pridat do stredu svojho cierneho obrazku zopar najtmavsich odtienov ­(RGB 1,1,1; 2,2,2; 3,3,3; ... 10,10,10­), aby sa to dalo porovnat. Samozrejme s nejakym rozumnym nastavenim monitora...

Plus daj to dostatocne daleko od monitora a zazoomuj. Bez toho to mas naviac skreslene pozorovacimi uhlami.

5. kamarat, ktory ten monitor vlastni, sa vcera marne pokusal dostat z toho co najtmavsi obraz. Jednoducho to strasne svieti.

3. kontrast som chapal trochu inak. Aspon pri monitoroch by som tam nedaval nejaky vacsi kontrast ako to naozaj dokaze. Maximalne by som pouzil cast z realneho kontrastu. Som zvedavy, ktory vyrobca pride s kontrastom 26 000 : 1, ked bude hodnota 127 namapovana na ciernu a 128 na bielu.

190B7CS mam doma. Zatial velmi neodskusany, ale 4 veci ma hnevaju:
1. blikanie obrazu, najma tmavych ploch pri zapjeni cez analogovy konektor ­(digitalny este nemam­). je to asi len problem signalu a spolocnej zeme, ale aj tak to tam nema byt, ked su zeme spojene.
2. nepokojny obraz pri pohlade zblizka. opat to vidno najma v tmavych odtienoch, ale poriadne ­- je to ako sum vo fotaku pri velmi slabom osvetleni.
3. kontrast nastaveny na 100% znamena, ze vsetky najsvetlejsie odtiene sa mapuju do bielej. prechod z ciernej do bielej konci 5cm od praveho okraja, dalej uz pokracuje len biela. takze este aj sw je tam strasny
4. ma len 1 konektor na USB. oplatilo sa kvoli tomu dodavat kabel?

30x je relativne, takze oproti akej rychlost? Pozname aj velmi velmi pomale flashky, ktore su aj 50x pomalsie ako dnesne.

1. Podla odpovede 4 predpokladam, ze mechanika dokaze najst jednotlive pity na mediu. Je teda viac nez zbytocne mat nejaky leadin­-in a lead­-out a uz vobec netreba, aby zaberal tak vela.
3. Zapisat prazdnu stopu znamena nieco tam zapisat alebo vynechat ­(laser off­)? Ak zapisat, tak ako sa to da prepisat na neprepisovatelnom mediu?

Trocha matematiky:
Ked chcem 25% bielych bodov, to znamena, ze ciernych bude 100%­-25%=75%. Pomer bielych a ciernych bodov bude 25% ku 75%, takze ked to vydelim vsetkym, cim sa da ­(t.j. 25%­), dostanem 1 ku 3. Pomer sa zapisuje 1:3. 1­/4 nie je pomer ciernej a bielej, ale mnozstvo­/koncentracia­/percentualne_zastupenie bielej.

Ten priklad so stvrtinou a pomerom bodov 1:2, osminou a pomerom 1:4 sa mi nepozdava.

Rad by som veril, ze to tak funguje a vyrobcovia robia, co mozu, ale neviem si predstavit ako to moze fungovat pri notebookoch, ktore su velmi velmi tenke, takze miesto pre nejaku trubicu a este aj odrazovu plochu tam nie je.
A ak je, tak potom to moze fungovat aj s jednou trubicou.

Neverim, ze kazda 1­/4 bodov pouziva svoju vlastnu trubicu. To by to inak vyzeralo. Takze som predpokladal, ze svetlo z kazdej trubice sa dostava ku kazdemu bodu.

Nepochopil som celkom tie sposoby a rozdiely medzi nimi.
1. Co je to lead­-in, lead­-out, uzatvaraci a otvaraci blok? Nejake specialne data alebo specialna sila laseru? Je to na nieco dobre ­(daju sa podla toho poznat rychlo stopy­)?
2. Jednotlive stopy su na CD vidno ­- znamena to, ze su medzi nimi medzery alebo nejake specialne oblasti?
3. Co je to rezervovany fragment? Je to nepouzita cast media ­(asi hej, ked sa to da pouzit na neprepisovatelne media­)?
4. Pri incremental a sequential recording je vysledne medium bez prerusenia ­(bajty nasleduju priamo za sebou­)?
Uz som o tom nieco cital a predsa tomu vobec nerozumiem.

Mna by len zaujimalo, ked uz tie LCD pouzivaju dithering, pripadne ked maju 10 bitove spracovanie, a ked uz maju tie 4 trubice, preco sa potom neda nastavit jas kompletnym zapnutim a vypnutim trubic a pripadne jemnejsie nastavenie jasu ­(treba?­) dopocitat ditheringom alebo dalsimi bitmi. Aky by bol potom rozsah jasu?

Plasmy velmi nepoznam, ale celkom dost ziaria teplo.
Neviem ako pracuje premietacka ­- pouzil som analogiu s laserovou tlaciarnou, kde prechod luca z konca na zaciatok riadku sa deje na hrane zrkadiel, ktore rotuju na hriadeli.
Mozno tak ziadna premietacka nepracuje, ale taka opticka sustava sa da vymysliet. Lepsie ako trhat filmom alebo sustavou sosoviek.

Urcite existuje hranica frekvencie, za ktoru uz nema zmysel ist. Napriklad 750THz, co je frekvencia zodpovedajuca cervenej farbe. Pravdepodobnejsie je vsak hranica ovela nizsie.
Problem s 60Hz monitormi bol jasny: oko sa prisposobovalo osvetleniu a kedze je celkom rychle, tak napinalo a uvolnovalo prislusne svaly tak rychlo, co sposobilo velmi rychlu unavu. Problem so svalmi nie je len na duhovke ­(ktora definuje velkost otvoru ­- a teda svetla na sietnici­), ale blikanie vyrusovalo zaostrovanie a softwarove zvysovanie rozlisenia oci ­(pri pouziti kmitania oka a pouzitim oboch oci sucasne­). Urcite by sa dal urobit pokus, kde by sa na kazdej casti oka dali otestovat nervove vzruchy. Osobne si myslim, ze napriklad usporne ziarivky, ktore blikaju na 20­-50kHz by uz mali byt v bezpecnej oblasti. O 75Hz blikani medzi 50% a 100% intenzity si to nemyslim. Tycinky ­(bunky citlive na jas ale nie na farby­) su velmi rychle a ja osobne viem na okraji zorneho pola zistit aj blikanie 100Hz.

Len upresnim, ze sa tam nic nezasekava, to by sa nieco velmi rychlo roztrhlo. Je tam hriadel so zrkadlami, ktore sa otacaju tak, aby svetlo prechadzalo stale cez to iste policko az kym nepride cas na dalsie policko, ked pride na rad aj ine zrkadlo. Cela vymena sa udeje na hrane spajajucej obe zrkadla. Nie je problem tam mat taku opticku sustavu, kde sa iba otacaju zrkadla a nasmeruju svetlo tam, kde ma byt. To platilo pri mechanickych premietackach. Dnesne su uz samozrejme digitalne a su tam nejake LCD alebo ine technologie.

Ja som mal pri LCD vzdy pocit, ze je to nejake zrnite, len som nevedel preco. Ked som prvykrat cital o 6bitovych farbach, tak som sa konecne dozvedel. Je to vidno stale, aj z metrovej vzdialenosti. Ja som to vzdy prirovnaval k tomu, co som videl, ked niekto zasvietil laserovym ukazovatkom. Nie je to kontinualna farba, ale akasi zrnita.

Zabrowsoval som si do wikipedie a asi pod kontrastom vyrobcovia myslia pomer medzi bielou pri najvyssom jase a ciernou pri najnizsom jase. Tak sa da dosiahnut akykolvek pomer :­(­(­(. Tak sa da povedat, ze jablko je 20 krat vacsie ako ceresna, lebo najvacsie jablko ake som kedy videl malo 20cm a najmensia ceresna mala 1cm.

Da sa este diskutovat o tom, ci merat na vnutornej ploche subpixelu alebo v priemere na velku plochu, ale kedze sa jas meria na ploche a pre cloveka je tiez podstatna hlavne celkova hodnota, tak netreba end­-usera vodit za nos.

Kedze kontrast je celkom dobre definovatelna velicina ­(podla mna: pomer jasu bielej a jasu ciernej­), tak pri udavanom X00:1 a nameranom 93:1 sa to predsa da reklamovat. Vyrobca musi zarucit prislusne parametre ­(ktore si sam zvoli­) po celu dobu zaruky.
To si ma kazdy smrtelnik kupovat luxmeter? Ved to stoji 35€ az 70€.

Asi som nepochopil, co je pomer kontrastov, lebo kontrastov je tam vela.:­-­)
Graf, ktory sa tam uvadza sa da zostavit iba vtedy, ked sa nejak zvoli ­"100%­" ­- ja som predpokladal, ze to je vyrobcom udavany kontrast ­(kedze ani pri maximalnom jase v grafe to nie je presne 100%­). Ak som vas teda spravne pochopil, vy tvrdite, ze ­"100%­" v tom grafe je zvolena maximalna namerana hodnota, ktora je len relativna k ostatnym, je v nejakych noname milivoltovych jednotkach, ktore su v neznamom pomere ku cd­/m2?
To by nebolo fer od autora recenzie...

Tretia stranka recenzie, posledny obrazok. V texte nad tym je napisane 72% z kontrastu, ktory udava vyrobca ­(650:1­)­(na prvej stranke v poslednej tabulke­), takze 468:1.

Dakujem Ti, tie predchadzajuce fora som necital. Kazdopadne to dava aspon nadej, ze to bude zverejnene, ked sa to podari skalibrovat, kedze aj autor to povazuje za zaujimavu hodnotu.

realne namerany kontrast tam je

Chcel by som poprosit autora, aby pridaval do recenzie najnizsi jas v cd­/m2. Bez tohto parametru neviem, ci sa hodi monitor na pozeranie filmov v tme. 0% jas mi nic nepovie.

Chcel by som poprosit autora, aby pridaval do recenzie najnizsi jas v cd­/m2. Bez tohto parametru neviem, ci sa hodi monitor na pozeranie filmov v tme. 0% jas mi nic nepovie.

Zatial som spocital pre 3 chybne subpixely na monitore X krat Y, ze jeden pixel vznikne s pravdepodobnostou 27.X.X.Y.Y mensou ako tie tri subpixely. Typicky je to miliontina miliontiny.
Videli ste uz niekto vadny cely pixel?

Nejak som nepostrehol aky je rozdiel v dotieravosti pixelov a subpixelov. Este nikdy som nevidel vadny pixel ­(t.j. vsetky 3 subpixely vedla seba­), ale videl som vela vadnych subpixelov. Na svojom monitore v praci mam 2 vadne cervene subpixely nad sebou, co je zjavne nereklamovatelne, ale dobre viditelne.
Schvalne si spocitaj pravdepodobnost, ze bude jeden pixel cely vadny za predpokladu, ze subpixely sa s rovnakou pravdepodobnostou pokazia a su nezavisle. Porovnaj si tieto pravdepodobnosti a vyjde ti, ze je absolutne nepodstatne, ze vyrobca garantuje nula vadnych pixelov.
Pravdepodobnost spocitam...

Je pekne, ze po Philipse prichadza dalsi vyrobca, ktory umoznuje nulovu toleranciu, ale ani ostatni vyrobcovia si nepomozu, ked potrebujem k jednemu vadnemu subpixelu dalsie 3. Staci sa par minut snazit tlacit na monitor v roznych miestach a nejake slabe miesto sa najde. A monitor je reklamovatelny.

To som prehliadol. Monitor 16:10 je plosne o 8% mensi ako 5:4. Aby som to dal dokopy:
1:1 _0.5 _100%
5:4 _0.488 _97.6%
4:3 _0.48 96%
1­6:10 _0.449 _89.9%
16:9 0.427 _85.5%
2:1 _0.4 _80%

Ak som pochopil spravne, tak 1280x1024 sa da nastavit uprostred obrazovky neinterpolovane ­(t.j. tych 26 bodov vysky a 400 bodov sirky sa nepouziva­)?

Mysli sa tym asi DIVX kvalite. V DVD kvalite sa tam zmesti asi 2 hodiny.

60 stupnov je limit pre teplotu okolia. Disk moze mat aj 80.
:­-)

Vidis, ze vsetko je o SW. HW vacsinou nie je problem.

Teplota disku nie je podstatna, dolezitejsia teplota okolia a vyzarovanie z okolia. To musi splnat vyrobcom urcene hranice.

To by ma zaujimalo tiez, odhadujem to na tych 42 :­-­).

Mimochodom, disketu si mozes naformatovat na FAT16 a bude to chodit ­(pokial v OS neurobili nejake obmedzenie­) a takisto si mozes vytvorit malicku particiu na disku a naformatovat FAT12­-ou a bude to chodit ­(pokial v OS neurobili nejake obmedzenie­).

Som presvedceny o tom, ze Tvoj priklad s tou kartou vobec nesuvisi. Karta sama si moze interne ukladat data ako chce a moze to robit optimalnym sposobom pre svoju kapacitu. Navonok umoznit 40 bitovu adresu namiesto 35 bitovej je len otazka niekolkych tranzistorov naviac, ktore budu simulovat zopar nul.
Ja som presvedceny, ze je to tak spravene umyselne, aby mali aj v buducnost co predavat.

To nemozu postavit ten limit tak, aby to nebolo treba kazdych 5 rokov menit? To je strasne neekologicke, to by mali zakazat!

Opat tu nevidim zakladnu informaciu o displeji. Kym sa neprestanu vyrabat tie neergonomicke leskle displeje, treba uvadzat aj tento udaj!

Este raz si to rozmysli. Vychadzas zo zleho predpokladu.
Monitor je nieco na ceste svetelneho luca od realneho objektu k oku. Ked mam oko napr. 80cm od monitora & kolmo na jeho stred a pozriem sa na realny objekt za monitorom, tak ho vidim stale rovnako, ci sa pozriem na neho priamo alebo okrajom zorneho pola. Samozrejme ma byt obraz deformovany, ale podla toho kde mam oko a kde je realny objekt. Nie podla toho, ktorou castou zorneho pola sa na monitor pozeram. Od toho je tu mozog, ktory mapuje geometriu oka na realne rozpoznane objekty tak, aby ich videl stale rovnako.

Jeden z najdolezitejsich udajov tu chyba. A samozrejme chyba aj kopec dalsich udajov, napr. rozsah farieb, ale to by vyrobca nemohol zahmlievat a prisiel by o nejake peniaze.

Asi sme sa nepochopili. Java je navyse velmi privetiva k snaham napisat nieco multithreadovo ­- novy thread sa da vytvorit velmi jednoducho. Ja som pisal o tom, ze uzivatel je ten, ktory musi cakat na odozvu zo siete, namiesto toho, aby to robil druhy thread. Hlavny thread caka na klavesy a hned ako dostane sipku ­'dole­', ma posunut kurzor dole a poslat spravu druhemu threadu, ze ma aktualizovat zyvsne veci ­(kazdu v osobitnom threade­). Urobit nieco, co zavisi na sieti tak, ze na to musi uzivatel cakat, je najvacsia blbost aku moze programator pre uzivatela urobit.

Potom vznikaju programy ako NWDS ­(Eclipse upraveny SAPom­), ktory pri prebehnuti kurzorom cez nejaky zoznam ­(akoze stlacim sipku dole, aby som sa dostal o zopar poloziek nizsie­) pouziva asi jeden thread, takze v druhom okne, v ktorom zobrazuje udaje o polozke sa zakazdym musi nieco zobrazit. Ked je to nieco downloadovane zo siete, tak namiesto 30poloziek za sekundu sa kurzor pohybuje rychlostou 1 polozka za 2 sekundy.
Program vyzera asi takto:
cakaj na klavesu
presun kurzor na dalsiu polozku
updatni ostatne okna
(updatni vlastnosti polozky, ...)

Povazujem tuto otazku za ukoncenu ­- mam jednoducho pravdu.
Uvedene obrazky su robene pre jeden siroko­-sirokouhly plochy monitor a nie pre viac monitorov alebo monitor s valcovou plochou.

Stena domu, ktora je v realite zvisla sa musi zdat zvisla aj pri pozerani cez monitor. Ked je zobrazena na bocnom monitore v strede a monitor je otoceny v obluku tak, aby jeho normala pretinala uzivatela, tak nevidim dovod na to, aby vo vyske oci bola stena sikmo. Mierne zosikmenie by som predpokladal ak by bola vertikalna poloha oci inde ako zobrazovane miesto. Predpokladam ale, ze oci sa nachadzaju vo vyske medzi spodnym a hornym okrajom monitora a ze sa zobrazuje aj scena, ktora je viditelna ak sa pozriem subezne so zemou, takze tam niekde musi byt aj cast steny, ktora je uplne zvisla.
V uvedenych obrazkoch je to take, ze keby som to chcel kompenzovat, oci by som musel mat na inom poschodi:­).

Nepochopil som tie deformovane obrazy. Kde by som asi tak musel mat oci, aby som to videl tak ako v skutocnosti?

Nie je vsetko zlato, co sa blysti.
Ja osobne nemam rad leskle veci. Moj vkus su matne ciste povrchy. Nehovoriac o tom, ze leskle su mnohokrat nevyhodne.
Poviem Ti to takto: Ak vyrobca predstavi novy vyrobok, ktory ma cervenu farbu, je to preto, ze cervena je luxusna alebo preto, ze cervena je so vsetkymi ostatnymi velmi kontrastna a tym si vyrobca zabezpeci, ze jeho vyrobok urcite aspon padne potencionalnemu zakaznikovi do oka a aspon jeho kupu zvazi? A dalsou otazkou je: je cervena oblubenou farbou vsetkych ludi, ktori maju radi spickove veci?

Na stranke EIZO som take filtre videl samostatne. Otazka je, kde sa to predava.

Mam dojem, ze to, co sa na lesklej obrazovke povazuje za plus, t.j. vysokokontrastne farby, je len klamlive zdanie. Mozete mi potvrdit alebo vyvratit, ze ta ista technologia s lesklym a matnym povrchom dava rozne vysledky? V tom zmysle, ze skorigujem meranie na matnom o prislusne % priepustnosti a meranie na lesklom robim s ciernym okolim. Totiz kedze matny filter prepusta 90% alebo 95% svetla oproti lesklemu, ktory prepusta takmer 100%, nevidim tych 5­-10% svietivosti ako vyraznu chybu.
Alebo je tam este nieco viac?

To nebolo az tak o optimalizacii ako o instrukcnej sade. 64bit je uz tu a dalsia sanca na prechod k rychlejsej instrukcnej sade sa nekona?

Moze mi niekto vysvetlit, preco pouzivame optimalizaciu v kompilacii, ked aj tak musia procesory pri kazdom spusteni kodu robit dalsie optimalizacie znovu a znovu? Jedenkrat naprogramovany a skompilovany kod v OS je takto miliardy­-krat opat a opat analyzovany a optimalizovany na spracovanie.
A nehovorte mi, ze ide o kompatibilitu s minulostou.

Mal som tiez jeden zdroj, ktory odisiel. Bol nejakych 350W a kvoli nemu som si kupoval taku strasnu skrinku, len aby som si nemusel kupovat len 300W. Vyhorel, nastastie sam. Mal som v nom uz rele na spinanie zasuvky monitora, tak sa nedal reklamovat. Potom som si kupil 400W. Ten zatial funguje. Znacku neviem.
Ale zaujimalo by ma, kto je zodpovedny za vyhorenie ostatnych casti PC, ak to sposobil zdroj. ­(Najjednoduchsie je dat vsetko vyreklamovat a tvarit sa, ze vsetky vyhorete casti mali mat ochranu. Otazka je, preco si potom pisu konkretne vstupne napatia.)

Foxconn by radsej mala vydat zaplatu na svoj firmware, ktory neumoznuje nastavit ziadanu teplotu procesora. Takto udrziava procesor na 40 stupnoch a ventilator je strasne hlucny. Procesor by to v pohode prezil aj pri 50 stupnoch a nebolo by ho tolko pocut.

V praci mam monitor Belinea, ktory nema koliesko na ovladanie jasu­/kontrastu. Pripada mi to ako za trest. Cakam 7 sekund, kym sa zmeni jas z najnizsieho na najvyssi. To uz je lepsia fotodioda, ktora upravuje jas podla okoliteho osvetlenia ­(napriklad na Philipse­).

Ten isty sef, ktory mi nechcel kupit lepsiu stolicku, mi povedal, ze ked on zacal pracovat, tak si do firmy priniesol aj svoj vlastny pocitac. Tym chcel povedat, ze si mozem kupit stolicku aj sam.

Zabudol som napisat, ze z jednej firmy som odisiel prave z dovodu nezakupenia lepsich stoliciek. Boli tam aj ine dovody, ale tento bol najdolezitejsi, pretoze sa mi zhorsovalo zdravie.

Na svojej stranke pises: ­"Ďalej odporúčam používať vyhľadzovanie písma ClearType.­"
Co Ta k tomu vedie? Ja by som na svoju stranku napisal presny opak. Mna k tomu vedie prave roznofarebnost okrajov. Pokial viem, tak to bola velmi velka vycitka pre stare monitory ­- nedostatocne rozlisenie, pri ktorom bolo vidiet kazdu farbu ­(R,G,B­) zvlast. Osobne sa mi zda vypnute vyhladzovanie ovela ostrejsie.
A este jedna otazka: ktoru vec z nasledujucich mam urobit prvu: auto adjustment na LCD ­(pri zapojeni cez D­-Sub­) alebo nastavenie vyhladzovania?

Musim sa priznat, ze som sa po precitani clanku trochu snazil sediet rovno a uz po nejakej hodine som citil strasnu bolest v krizovej oblasti. Potvrdzujem teda, ze pre cloveka, ktory roky sedi inak ako ­"optimalne­" nie je ­"optimalna­" poloha optimalnou. Prec cloveka, ktory sa cely zivot hrbi, je nehrbenie nielen neprijemne, ale urcite aj nezdrave. Zdrava poloha je potom nieco medzi tym.

Nie veru. Hlbka stolicky tam spominana nie je. V suvislosti s krcovym zilami je spominana vyska stolicky ­(teda suvisiaca vzdialenost kolena od chodidla­). Pre mna napriklad nie je dostatocny ani tento parameter skoro vsetkych stoliciek. Ak si stolicku nastavim na minimalnu vysku, este stale je dost vysoka na to, aby som mal pritlacene stehna. Ked sa pozriem na kolegov, tak mnohi maju nastavene stolicky prilis vysoko, takze na zem nedosiahnu. Mam taky pocit, ze to suvisi s psychologiou a moji kolegovia sa boja, ze ked budu mat hlavu o 10cm nizsie, tak budu akoby sediet na zemi alebo ze ich prichadzajuci stojaci ludia budu povazovat za menejcennych a podobne.

Zlomene klavesnice nie su potrebne. Ja pisem desiatimi, ruky idu zo stran ku klavesnici a pritom nie su v zapasti zlomene. Je to len sila zvyku ake je usporiadanie klavesov na klavesnici ­- pre moje ruky trochu zosikmene usporiadanie.
Kazdopadne, ked pises tak rychlo a aj tak si nedoprajes odpocinok, tak pouvazuj o optimalizacii sposobu pisania. Makka podlozka pod ruky pred klavesnicou je nevyhnutnost. Poloha laktov je takisto velmi dolezita. Mozes pouvazovat aj o tom, ako zefektivnit svoj pisomny prejav, to sa potom aj rychlejsie cita.

Autor mohol spomenut aj neergonomicke stolicky. Pre ludi s kratsimi nohami su hlboke stolicky ­(dlha cast medzi operadlom a kolenami­) vyslovene neergonomicke a pre ludi s dlhymi nohami ciastocne neergonomicke. Taketo su prakticky vsetky stolicky a sedadla ­(v praci, doma v obyvacke, v aute­). Okrem stlacania stehien, najma u ludi, ktori maju vysportovane stehna, sposobuju, ze pohodlnejsia poloha na stolicke nie je vzpriamena, ale pololezata ­(­\_­) a sposobuje spominane opacne prehnutie chrbta v krizovej oblasti.
Otazka na diskutujucich: Videl uz niekto malo hlboku stolicku?

Obsahovo nie je nijak zly,
len farba pozadia nie je nijak zladena s tlacidlami a obrazkami
len tlacidla su prilis hranate
len obrazky nie su dostatocne kvalitne
len niektore texty maju extremne velke fonty
...

Fyzika nepusti. Ziadne zariadenie za niekolko tisic nemoze byt ovela lepsie ako domacky vyrobene. Uviedol si dalsi priklad ako je dost zbytocne sa zaoberat tymi skvelymi zariadeniami, ktore oproti tym domacim musia byt pekne kvoli predajnosti a teda menej ucinne.

Poznate niekto kartu, ktora robi deinterlacing tak ako to robi obycajny televizor? ­(T.j. zobrazovanim parnych riadkov s ciernymi neparnymi a neparnych riadkov s ciernymi parnymi, navyse synchronizovane so zobrazovanim a rozlisenim LCD­/CRT monitora.)

Ako taka teplotna rekalibracia vyzera zvnutra? Preco som to nikdy nepocul u Maxtora alebo Seagatu?

Mam disk Hittachi 160GB ­(3.5­"). Nepravidelne vydava taky divny zvuk ­(http:­/­/01.sk­/disk.mp3, resp. http:­/­/01.sk­/disk.wav­). Nevie tu nejaky odbornik, co to vlastne je? Robi to uz 2 roky.

Ja by som privital plnu klavesnicu. Nedavno sa tu predvadzal notebook s 19­" displejom, kde numericka cast sice bola, ale sipky a Insert­-PageDown boli poprehadzovane. Myslim, ze by nikomu nevadilo ani to, keby sa klavesnica zmensila o 10%. Ja mam navyse male prsty, tak by som to len privital.

Naozaj je flash asi o 50% lacnejsia, ale aj niekolkonasobne pomalsia.

Lacnejsia, rychlejsia, trvacnejsia je obycajna pamat. Autor sa snazil presvedcit, ze do notebooku je lepsie kupit viac RAM ako lepsi disk.

Ja som myslel tiez niekolkych programatorov a rozdelenim kodu na skupiny ­(a vlakna­) by sa malo scheduleru pomoct vediet, co za programy tam bezia. Ved uz od uplneho zaciatku x86 bol kod rozdeleny prinajmensom na bezne programy a ovladace preruseni. Vsetko, co si povedal, plati. Da sa to vsak vylepsit tym, ze programatori pridaju k svojim vlaknam nejake odporucane priority.

Efektivnejsie je rozdelit kod na 1. casti, ktore su realtime, 2. kod, ktory ma na starosti odozvu pre uzivatela ­(above normal­), 3. davkove spracovanie, atd...
Znamy priklad z MFC je OnIdle aplikacie. Protipriklad, tiez z MFC, je sposob, akym sa riesi odozva v menu ­- pri otvarani menu sa volaju funkcie na zistenie, ci su polozky v menu disablovane. Tento kod rozhodne nepatri do rychlej odozvy, aj ked je zvacsa kratky.

Na tvojom prispevku je najlepsia prave ta posledna trojica slov ­"poskozena vzduchova vrstva­".

Bohuzial sa po nejakom case na elektronike objavia nanosy prachu. Mate niekto na to riesenie?

Nepostrehol som, co je v tom disku nove oproti mojmu 80GB?

Viem, ze priorita v kadejakych OS je cislo, kde ani najmensie ani najvacsie nemaju specialny vyznam, ale podla mna je prave to chybou. Osobne by som nechal nastavovanie priorit na programatoroch, pripadne na tych, ktory system konfiguruju ­(napr. pri instalacii by sa to mohol OS spytat­), pricom na programatoroch je, aby dosledne oddelili veci, ktore musia bezat realtime a veci, ktore mozu byt idle, od ostatnych. OS to nikdy nevedel urobit korektne bez pomoci programatorov, pripadne analyzy zdrojakov. ­(A kolko ze je takych realtime udalosti v systeme? Niekolko malo a spolu nezaberaju ani 1% z casu­)
Ziadny vyrobca OS sa nemoze ohanat tym, ze by si programatori sami nevhodne nastavovali realtime alebo inu vacsiu prioritu. Taky program by sa sam vylucil z trhu, pretoze by sposoboval nestabilitu systemu, pripadne by uzivatelia videli, ako sa pokusa nastavit si neodovodnene prioritu a velmi rychlo by sa vytvorili utility, ktore by tomu zabranili. Podla mna je to nedotiahnutostou OS, ktory s tym nepocita. Riesenia takychto problemov ja ocakavam od novych verzii Windows a nie miliony sposobov ako zorganizovat polozky v start menu a na ploche.

Vsetky doteraz spomenute pripady maju nejake riesenie. Tych specialnych pripadov nebude az tak vela, aby sa to nedalo vyriesit. Sam predsa uvadzas, ze realtime OS existuje. Neviem, preco by mal genereal­-purpose OS pouzivat inu strategiu ako realtime OS. Zda sa mi vsak, ze velka cast problemu je v programatoroch ­(t.j. aj vo mne:­-­), ktori nepouzivaju zdroje korektne.
Tak napriklad pristup disku, tak ako ho zvacsa popisujes ty, je pripad utilit ako disk doctor alebo defragmentator alebo unerase. 2 taketo utility naraz nespustis, pretoze vyzaduju plny pristup k disku. Pre programatora takej utility to znamena ohlasit uzivatelovi, ze to sa neda, pripadne popracovat na rezime zdielania. V ziadnom pripade to nema byt vytuhnutie jednej alebo oboch utilit.

a­) Uloha je skoncena, len co sa data pre disk ­(alebo poziadavka na citanie­) zapisu do cache. Prave cache znemoznuje pouzitie tejto moznosti. Myslim, ze cache je dobra vec a umoznuje lepsie zdielanie disku ako bez nej, takze o nepouziti cache neuvazujme.
b­) Tato moznost je uz trochu lepsia, ale stale sa obchadza vnutorna cache disku ­(a usporaduvanie poziadaviek na citanie diskom, ktory najlepsie vie, co bude najrychlejsie­). Neviem, ci uz existuje nejake pouzitelne rozhranie medzi diskom a OS, ktore by zabezpecilo toto usporaduvanie aj priority, ale to, co vidim dennodenne na Windows ma o tom nepresviedca ­(nepouzivaju ho alebo neexistuje­).
Dodam len to, ze kym disk je este aj pri dvoch kopirovaniach ako tak pouzitelny, take CD­/DVD je uplne nepouzitelne.

Nechcem zachadzat do velkych diskusii, nakoniec IT som nestudoval a o OS som cital jednu knizku kedysi velmi davno, ale vo Windows si predstavujem prioritu s nazvom RealTime tak, ze pokial sa taky proces sam neukonci, alebo pokial neexistuje iny proces s RealTime prioritou, tak ho OS necha pracovat. Podobne Idle si predstavujem tak, ze pokial hocijaky iny proces s prioritou > Idle chce pracovat ­(bol preruseny­), tak sa Idle proces nikdy nespusti. Tieto dva typy priorit by mali mat specialnu implementaciu v scheduleri.
Nakoniec, nie vzdy musi zalezat od OS, podstatne je, aby sa vzniknuta poziadavka na CPU vybavila za isty cas, co sa da riesit rychlejsim CPU. V tomto zmysle ani HT nemusi byt prekazkou ­"realtime OS­", pokial ten vnutorny scheduler v CPU nezastavuje ani jeden z tych dvoch procesov ­(t.j. ze sa kazdy spracuva aspon akou­-takou rychlostou­).

Este jednu dolezitu vec, ktora ma uz par rokov trapi. Vsetci tu riesia priority, konkretne priority pre vyuzivanie CPU. Automaticky sa tym predpoklada, ze ten, kto dostane viac CPU, ten vyprodukuje aj viac poziadaviek na pamat, disk a ine zdielatelne periferie. To vsak nie je pravda. Ved uz len ten disk je vyuzivany strasne. Spustim si napriklad zatazove kopirovanie z disku ­(na iny­) a vtedy mi do toho pride nejaky idle program, ktory vo zvysnom case ­(99%­) vyprodukuje tolko isto requestov na disk ­(pripadne viac, ak porovname sekvencne a nahodne citanie­). Takze kde je priorita vtedy? Riesi to nejaky OS? Ak ano, tak AKO?