Widerøe ­(Norsko­) ich chce kúpiť 50ks.

Berme to tak, ze software cloveka sa vyvijalo omnoho dlsie ako sofware automobilu. A takisto vychadza iba z danych vyvinutych senzorov. Ktore su tiez nedokonale. Obraz sa na sietnicu oka premieta ­"plosne­" trojrozmerny obraz ­"dopocitava­" mozog. Zaroven spracuvavame dalsie data ­- real time + naucene. Aj napriek tomu sposobujeme ako ludia mnozstvo nehod. Cize ako tu bolo uz napisane ­- nie vzdy mnozstvo dat z roznych senzorov je k dobru veci. Najma ak je software nedokonaly. Svojho casu mal autonomny software problem vyhodnotit spravnu vzdialenost skakajucich klokanov. Clovek to vcelku dobre zvladne ale auto to vyhodnocovalo, ze zviera bolo blizsie alebo dalej ako bolo v skutocnosti. Uvidime, chce to cas. A dobrych programatorov.

Ano, suhlasim. Len kedze nam tie baterie zvysuju pohotovostnu hmotnost vozidla, mozno by sa mohlo zacat tym, ze­"B­" bude az do 4,5 tony.
Ja nemam nic proti bateriovemu resp. elektrickemu pohonu. Len je to zatial podla mna dost chaoticke. Ako v casoch ked sa zacali objavovat prve automobily. Mozno sa bude musiet zmenit celkova koncepcia prepravy. Jednoducho nieco ako ked napr. lietadla presli z vrtuloveho pohonu na prudove motory a tomu sa muselo vsetko prisposobit ­- od konstrukcie az po letiska atd... Mimochodom ked Ford zacal s prvymi autami tak ludia neboli z nich extra nadseni. Tvrdil ze ludia by chceli radsej lepsieho kona ako auto. Ale nakoniec sa to vyvinulo inak. Uvidime. Zatial nas ludi troska drzi ta zotrvacnost v nechuti menit veci za ­"nove­". Mimochodom neboli prve ­"auta­" elektricke ­- na baterky?

Zase je to o konkretnych pripadoch a velkosti firmy a vozidla. Skor som myslel moduly v nakladakoch. 300­-400kg na palete nie je s elektrickym paletizacnym vozikom problem. Dodavkove vozy su ina vec. Jednoducho pre striedanie 2 soferov uz zacina byt problem s dlzkou nabijania a dojazdom. V Norsku elektricke vozy pouziva POSTEN, BRING, POSTNORD, SCHENKER ale aj ini. Dlho by sme tu mohli debatovat o vyhodach aj nevyhodach. Pre malych prepravcov je skutocne problem vytvorit a investovat do potrebnej infrastruktury. Vo firme sme mali dva nissany NV200 a pre poobednajsi rozvoz ­(privat 17,00 ­- 21,00­) si ho nemohol pouzit ­- nebol dostatocne nabity. Preto povedzme ak sa tocis k terminalu, tak nepotrebujes mozno jednu velku bateriu, ale mozes striedat baterie. Preto nejake modularne riesenie by bolo lepsie. A zaroven mozno uvezies vacsi naklad. Ak ma byt v buducnosti vsetko iba elektricke ­(napr. aj autobusy­), nemozes mat vyuzitie len na 50 percent, lebo mas dva stroje, pricom jeden je na nabijacke a druhy jazdi. Inak je mozno koncepcia mazdy kedy benzinovy motor vyraba elektriku schodna alternativa. A nemusi to byt benzin, moze to byt trebars liehovy motor.

Je pravda,ze v CR al. SK si to neviem predstavit. A moznoze to nebolo nabijanie elektromobilov ale len kable na ohrev motora. To tu obcas maju krizom­-krazom.

Osobny nazor: nevhodna koncepcia resp konstrukcia umiestnenia baterii. O co by bolo jednoduchsie pri opatovnej nakladke ­"vycvaknut­" vybitu bateriu a zapojit nabitu? Nejake modulove riesenie povedzme aj v nakladovom priestore vozidla? Samozrejme s moznostou dobijania zvonka.

Mas pravdu, bude treba soferov. Ale stale su staznosti na vysoku nezamestnanost, takze budeme mat ­"umelo­" vytvorene miesta pre soferov. Alebo budu autonomne vozidla na prepravu. A cena? No mozno sa vratia klasicke ­"kamenne obchody­", lebo fakt sa navysi cena prepravy. Alebo to hodia na soferov ako uz teraz, ze za rovnaky cas musis stihnut viac zastavok.

Ne, neni tu ziadny prusvih. Mozno pred par rokmi a urcite nie vsade. A mozno to bolo z agentury JPP. Firma ti tu v poho urobi nabijaci stojan na elbil. Velke bytovky so samostatnumi parkovacimi miestami maju nabijacku k parkovaciemu miestu. No nevidel som ziadne zadratovane ulice. Posli adresu kde to bolo. :)

Nejako mi to zmazalo co som pisal. Takze:
Baterkami zvysujeme pohotovostnu hmotnost vozidiel a znizujeme uzitocne zatazenie. A to zacina byt pri ­"B­" vozidlach trochu problem. Kto jazdil vie, ze tieto 3,5 tonky lahko pretazis najma ked mas zadne sklopne celo. Takze co? Posunieme hranicu pre ­"B­" az na 4,5 tony? No a suska sa, ze aj takato rozvazka by mala nabehnut na rovnaky system ako nakladna preprava. Takze karta vodica a elektronicky tachograf. Cize kontrola doby jazdy, povinne prestavky celkovy pracovny cas atd ­(policajti ti vedia skontrolovat aj rychlost­). No uvidime

No neviem, ty zijes v Norsku alebo kde si cerpal tieto udaje? Aj v Tromsø je dost elbilov. Nechcem tu vytvarat dohadovacky o pocte el aut, ale pri cene 8,8 øre­/kWh v noci, resp 18 øre za kWh den je to dobra cena na jazdenie ­(1NOK je 100øre­). Jasne ze zatial spalovaky vedu v pocte. Ale hodne sa elbily pouzivaju na cesty do prace. A nielen tesly. Nissan ARIYA, resp volvo XC40 ale aj ine znacky. A jazdia aj z miest kde je do Tromsø 60­-70km. Denne,

Akoze zemiaky dovazane z Egypta, paprika z Maroka. Ano, su to typicky neeuropske potraviny. Tam kde sa kedysi pestovali zemiaky mas teraz dotovanu repku a kukuricu. A visne z Chile? To pestuju stromy hydroponicky na lodiach?