@Adam Marcinek
Vaše tvrdenie: "Pravda neexistuje!" je veľmi odvážne a vychádza zrejme zo zmetenia obsahu pojmou a ich nesprávneho používania. V diskusii sa totiž neraz zamieňa pravda ako vlastnosť výpovede s osobným názorom alebo so subjektívnym prežívaním sveta. Pravda tak isto ako Objektívna Realita je absolútna veličina a nedá sa Subjektívne spochybňovať. To čo vy popisujete: "Váš názor" je subjektývna realita a nemusí mať s tou Objektívnou nič spoločné.
Čo rozumieme pod objektívnou realitou?
Objektívna realita predstavuje všetko, čo existuje nezávisle od konkrétneho pozorovateľa. Planéty budú obiehať okolo hviezd, chemické reakcie budú prebiehať a fyzikálne zákony budú platiť bez ohľadu na to, či ich niekto vníma alebo nie. Zánikom jednotlivca nezaniká gravitácia ani elektromagnetizmus. Objektívna realita teda nie je produktom vedomia – je jeho podmienkou.
Čo je subjektívna realita?
Subjektívna realita je mentálny model sveta, ktorý si každý z nás vytvára. Vzniká transformáciou objektívnych podnetov prostredníctvom zmyslových „senzorov“ a ich spracovaním v mozgu. Tento proces je nevyhnutne selektívny a interpretačný.
Neuroveda dlhodobo ukazuje, že mozog nekopíruje realitu ako kamera; skôr ju aktívne rekonštruuje na základe zmyslových dát, predchádzajúcich skúseností a očakávaní. Každá transformácia informácie so sebou prináša určité zjednodušenie či skreslenie. To, čo nazývame „mojím pohľadom na svet“, je teda model – nie samotná realita.
Prečo je pravda nezávislá od nášho názoru?
V klasickom (tzv. korešpondenčnom) chápaní je pravdivé tvrdenie také, ktoré zodpovedá objektívnej realite. Pravda teda nie je pocit ani preferencia. Ak výrok verne opisuje stav vecí, je pravdivý bez ohľadu na to, kto ho vysloví alebo či s ním niekto súhlasí.
Subjektívny názor môže byť úprimný, presvedčivý či emocionálne silný, no to ešte neznamená, že je pravdivý. Pravda nie je otázkou intenzity presvedčenia, ale zhody s faktickým stavom sveta.
Prečo si pravdu zamieňame so svojím názorom?
Z psychologického hľadiska je človek prirodzene egocentrický – svet prežíva z perspektívy vlastného vedomia. Tento mechanizmus bol evolučne výhodný: umožňoval rýchle rozhodovanie a ochranu vlastných záujmov.
Problém nastáva, keď si tento subjektívny model sveta začneme zamieňať s realitou samotnou. Egocentrické nastavenie sa môže rozšíriť do antropocentrického myslenia – presvedčenia, že náš pohľad je mierou všetkých vecí.
