@bRUM23
Príspevok bol jemne pejoratívny. Vyššie som písal že každé leto je iné a aj teraz pridám - nie všetky dni leta sú rovnaké. Ale skutočne už v sobotu ešte v aute blížiac sa k SK hraniciam som na teplomer pozeral ako puk. Vonku bolo len 23-24 °C. No a to čo sa dialo nad ránom v nedeľu a celý dnešný deň, to som normálne nechápal. Normálne zažívam teplotný šok. Tam som sa príjemne vyhrieval, teplo mám rád, no a teraz, pomóóc - kde som to prišiel? :D
@bRUM23
V sobotu som sa vrátil z Chorvátska, bývam na Slovensku na nížine. A čo sa to tu deje? Pripadám si, ako by bol iba apríl a nie júl. Zima tu je ako v ruskom filme.
@Jan Belka
Jeden príklad z iného typu výroby, ale to nie je podstatné. Nie tak dávno sme ako firma v jednom závode riešili len taký maličký detail - prečerpávanie melasy. Jednoducho nedokázali prečerpať požadované množstvá z bodu A do bodu B. Chceli tam dať väčšie čerpadlo. Ukázalo sa však, že celú trasu mali postavenú na figu a už aj jestvujúce čerpadlo točilo naprázdno. A to ešte aj pôvodne trvali na tom, aby bol použitý pre melasu nevhodný typ čerpadla. No a podobných a aj oveľa väčších a horších komplikácií môže vzniknúť plno.
@Jan Belka
Veď to p. Šurkala píše na konci článku ;) A naviac, spraviť malý pokus v labáku a vyrábať niečo funkčné na tom istom princípe vo veľkom, tak to je veľký rozdiel. Ak sa to vôbec podarí a to ešte tak, aby s tým napríklad na EIA nemali problém.
Na inom webe som sa o CXMT dočítal, že majú zaujímavú technológiu púzdrenia čipov označovanú W2W, pomocou ktorej čiastočne eliminovali nevýhody vyplývajúce z nimi používaného výrobného procesu samotných čipov. A práve že sa im týmto púzdrením podarilo čiastočne eliminovať aj to, že nemajú prístup k EUV litografii. Budem citovať: "Přímým spojením waferů lze snížit potřebné rozměry, tedy zvýšit hustotu pamětí, kapacitu na pouzdro, a zároveň snížit latenci a parazitní elektrický odpor." Píše o tom no-X.
@bRUM23
A potom príde oficiálne stanovisko, že napríklad klimatický scenár RCP 8.5 je označený za nereálny. A pritom ako dlho nás s ním strašili? Čo sa dozvieme nabudúce? Zdroje si dohľadaj.
...každý si nájde to, čo chce zviditeľniť. Ja hlavne vidím, ako sa téma klimatických zmien vo veľkom zneužíva. Ako sa detailne míňajú eurá vyzbierané za emisné povolenky? V tom sa trochu povŕtaj, budeš prekvapený.
A naviac, ak aj by sme tu u nás celú EU zbavili priemyslu, bývali v 15 minútových mestách, čo by sme tým globálne v rámci Zeme dosiahli? Okrem toho že by sme nemali z čoho žiť, lebo región EU by úplne schudobnel? (Aj toto by niektorým veľmi vyhovovalo, ale to je iná téma, na čo sa dá schudobnené obyvateľstvo veľmi škaredo zneužiť)
Na druhej strane dostal som sa aj k víziám, ktoré hovoria o tom, že čo chvíľu začnú pri povrchu zeme hlavne najprv v rovníkových oblastiach vznikať kapsy CO₂, ktoré budú brániť živočíchom dýchať a tento stav sa bude postupne rozširovať smerom až po polárne kruhy. Toto spôsobí globálne migrácie, Grónsko bude jednou z mála úrodných oblastí. Ale tomuto by si snáď ani ty neveril. Zdroj schválne nebudem zverejňovať.
Takže ešte raz, vo všetkom, čo smrdí veľkým prerozdeľovaním peňazí, v čom sú namočení politici, korporátne médiá, čo je omieľané dookola, v tom všetkom treba hľadať "aj" iný zámer (prípadne napĺňanie viacerých cieľov) a to hlavne ďalší presun bohatstva k najbohatším a aj okliešťovanie ľudských slobôd. Vyššie som niečo z toho stručne popísal, nebudem to robiť ešte raz.
@bRUM23
Ak si pozrieš moje príspevky pod týmto článkom poriadne, ani v jednom som natvrdo nepovedal, že som presvedčený o tom, že spaľovanie fosílnych palív nemá žiadny vplyv na globálnu klímu. Poukazoval som na to, že toto nie je jedinou príčinou a že možno to nie je ani tou primárnou. Taktiež som naznačil, že riešenia pretláčané oficiálne do popredia, nemusia byť tými správnymi a môžu sledovať aj iné, napríklad finančné ciele. Som tu už dosť dlho, aby som pochopil že všetko dianie, ktoré sa v tomto svete deje, má jasný pôvod a stačí sledovať toky peňazí a hneď sa ukáže, komu a o čo ide. Hlavne sa to týka rôznych agend pretláčaných ako politicky, tak aj korporátnymi mediálnymi domami. Bohužial lakomstvo vplyvných bohatých ľudí určujúcich smer vývoja spoločnosti nepozná hranice a všetko, aj to dobré, aj to zlé, veľmi rýchlo zneužijú na presun majetku pod seba. No a politici - tí obhajujú hlavne záujmy svojich mecenášov, ktorý zafinancovali voľby ich politickým stranám a umožnili daným politikom dostať sa na významné pozície riadenia štátov. A je úplne jedno, či sú pravicoví alebo ľavicoví, či červení, či zelení. Parlamentná demokracia politických strán je perfektný mechanizmus, ktorý toto všetko umožňuje. Ak by bola priama demokracia, referendá by fungovali, politici bez strán by sa priamo zodpovedali ľuďom, ktorí si ich vybrali vo voľbách aby zastupovali ich región, politici by boli voličmi ľahko odvolateľní zo svojich funkcií, všetko by bolo inak. A aj boj s klimatickými zmenami by pravdepodobne bol trochu efektívnejší. Ale to sú tie zmeny, ktoré som spomínal, že nenastanú bez zlomových okamihov, ktoré pohnú myslením každého jednotlivca a ľudstvu otvoria oči. Kým má každý bežný človek plný nákupný košík, nič sa nezmení. A my tu budeme zo svojich daní financovať aj také riešenia, ktoré až čas ukáže, že neboli tými správnymi. PS: Len tak na okraj, práve mladá generácia je najviac ovplyvniteľná, ovplyvňovaná a ovplyvnená rôznymi agendami, čo je riadenie procesov na prvej priorite.
@bRUM23
Tak prepáč že sa nad danou problematikou snažím zamyslieť trochu hlbšie a nebrať 100x korporátnymi médiami a politikmi omieľanú mantru za jedinú pravdu bez výhrad. Avšak netušil som, že hlbšie premýšľanie nad rôznymi alternatívami je znakom diagnózy "blb". Skúsim sa poradiť s nejakým odborníkom, či ak rozmýšľam a ma to nebolí, či je to chyba.
@8RDAEI
Práve som si overil, len cyklov Slnka je niekoľko: ~11 r., ~22 r., ~80r., ~200 r., ~400 r., ~600 rokov. Do toho pridajme zmeny obežnej dráhy Zeme, zmeny náklonu zemskej osi, ale napríklad aj polohu Slnečnej sústavy v rámci našej galaxie. Do toho pridajme napríklad sem tam nejakú sopku, sem tam nejaký väčší meteorit či menšiu kométu. A samozrejme aj ľudskú činnosť, ktorá má tiež niečo do seba. A zrazu je tu prostredie, ktoré nie že len nevieme nijako sami zastabilizovať, ale ani poriadne nepoznáme súvislosti a nedokážeme predvídať, čo bude zajtra.
@bRUM23
Ešte taký malý detail - pred niekoľkými jednotkami rokov bolo leto, kedy bol dážď každý 3-5 deň. Toto leto je také aké je. Takýto rozdiel behom niekoľkých jednotiek rokov nespôsobilo vypúšťanie CO₂ ľudskou činnosťou. Každý rok v rámci 11 rokov je iných, atď.
@8RDAEI
Práve som si overil, len cyklov Slnka je niekoľko: ~11 r., ~22 r., ~80r., ~200 r., ~400 r., ~600 rokov. Do toho pridajme zmeny obežnej dráhy Zeme, zmeny náklonu zemskej osi, ale napríklad aj polohu Slnečnej sústavy v rámci našej galaxie. Do toho pridajme napríklad sem tam nejakú sopku, sem tam nejaký väčší meteorit či menšiu kométu. A samozrejme aj ľudskú činnosť, ktorá má tiež niečo do seba. A zrazu je tu prostredie, ktoré nie že len nevieme nijako sami zastabilizovať, ale ani poriadne nepoznáme súvislosti a nedokážeme predvídať, čo bude zajtra.
@bRUM23
No vidíš... A napríklad v Číne premieňajú svojou usilovnosťou púštne oblasti v zeleň. To len taký príklad. (Avšak predchádzajúca ľudská činnosť bola dôvodom vzniku vyprahnutých oblastí.)
Toto, čo ty popisuješ, sa stalo nesprávnym ľudským ovplyvňovaním biotopu. Nedá sa aj odlesňovať, aj pestovať na rozsiahlych plochách monokultúry, aj mať stabilnú klímu v oblastiach veľkosti regiónov. Nehľadiac na to, že aj zavlažovacie systémy vybudované počas "škaredej" éry socializmu sú dnes v dezolátnom stave (viem osobne o zopár konkrétnych prípadoch, kde niet kto zainvestovať do modernizácie, opráv, rekonštrukcie).
A ešte taký detail - stále sme na konci poslednej doby ľadovej.
@Milan Šurkala
Neefektívne som myslel v zmysle hmotnosti a množstva uloženej energie. Pri malých energeticky nenáročných zariadeniach to nevadí, pri stacionárnych zariadeniach to nevadí, horšie je to pri nestacionárnych strojoch.
Áno, rýchle zmeny klímy v globálnom meradle veľakrát aj v minulosti znamenali vyhubenie celých živočíšnych aj rastlinných druhov a to samozrejme my ľudia nechceme. Bol by to pre nás existenčný problém. Z dlhodobého hľadiska však takéto zmeny priniesli presadenia sa životaschopných adaptabilných foriem života a ich následný rozvoj, hoci veľakrát to bolo natesno. A preto som načrtol myšlienku, ktorá nie je mojou, že jednou z ciest smerovania ľudského druhu je cesta "hore". Avšak najprv musíme ako spoločnosť prekonať chamtivosť a egocentrizmus a začať pracovať na kolektívnych cieľoch (samozrejme aj s prihliadnutím na potreby každého jedinca). Len tak sa dajú sústrediť všetky ľudské zdroje dôležitým smerom. To by však chcelo od základu prekopať myslenie každého človeka, celého spoločenstva aj systém fungovania spoločnosti. A tu ťažko povedať, či ľudstvo (a aj každý jedinec) toto vie dosiahnuť tiež pomalými krokmi bez radikálnych náhlych zmien, kde radikálna zmena podnieti zmenu postoja na všetkých úrovniach. Avšak každá radikálna zmena je bolestivá a spôsobujúca aj krátkodobé niekedy aj rozsiahle straty. A práve to aktivizuje presadenie sa lepšieho efektívnejšieho fungovania. A tu je tá dilema - ako dosiahnuť zmenu bez zmeny?
@Milan Šurkala
O.K., z pohľadu aktuálnej západnej civilizácie to znie na figu. No zachovať nemenný stav klímy na Zemi sa aj tak z dlhodobého hľadiska nikomu nepodarí. A už vôbec nie len obmedzovaním spotreby fosílnych palív v EU a uvaľovaním zamaskovaných daní na pôvodné domáce obyvateľstvo. Výnimočnosť tejto planéty spočíva v jej rôznorodosti a súhlasím, zničiť to tu by bolo veľkou chybou. A tak, ak si západná kultúra (tým myslím štáty z celého sveta uznávajúce pokrivené hodnoty konzumu a vlastného ega) chce zachovať svoje pohodlie a minulý rast, ktorý aj tak zlými rozhodnutiami aktuálne v EU stagnuje, tak veľa možností nemáme. Jednou z alternatív je cesta "hore", opustiť túto planétu. No medzitým ak zasviníme prírodu kompozitmi z vrtúľ veterníkov, mohutnými betónovými základmi týchto istých veterníkov, chemikáliami lebo chceme všetko na neefektívne batérie, na ornej pôde, kde niekedy boli lesy a potom polia vybudujeme solárne farmy, to tiež nie je dobrý nápad. Je to patová situácia a unáhlené politické rozhodnutia z posledných 10 rokov situácii vôbec nepomáhajú. Lebo aj každá dobrá myšlienka je nakoniec obrátená na jediný význam a to je ten, že niekto sakra dobre zarobí na prerozdeľovacích mechanizmoch.
@Milan Šurkala
Neefektívne som myslel v zmysle hmotnosti a množstva uloženej energie. Pri malých energeticky nenáročných zariadeniach to nevadí, pri stacionárnych zariadeniach to nevadí, horšie je to pri nestacionárnych strojoch.
Áno, rýchle zmeny klímy v globálnom meradle veľakrát aj v minulosti znamenali vyhubenie celých živočíšnych aj rastlinných druhov a to samozrejme my ľudia nechceme. Bol by to pre nás existenčný problém. Z dlhodobého hľadiska však takéto zmeny priniesli presadenia sa životaschopných adaptabilných foriem života a ich následný rozvoj, hoci veľakrát to bolo natesno. A preto som načrtol myšlienku, ktorá nie je mojou, že jednou z ciest smerovania ľudského druhu je cesta "hore". Avšak najprv musíme ako spoločnosť prekonať chamtivosť a egocentrizmus a začať pracovať na kolektívnych cieľoch (samozrejme aj s prihliadnutím na potreby každého jedinca). Len tak sa dajú sústrediť všetky ľudské zdroje dôležitým smerom. To by však chcelo od základu prekopať myslenie každého človeka, celého spoločenstva aj systém fungovania spoločnosti. A tu ťažko povedať, či ľudstvo (a aj každý jedinec) toto vie dosiahnuť tiež pomalými krokmi bez radikálnych náhlych zmien, kde radikálna zmena podnieti zmenu postoja na všetkých úrovniach. Avšak každá radikálna zmena je bolestivá a spôsobujúca aj krátkodobé niekedy aj rozsiahle straty. A práve to aktivizuje presadenie sa lepšieho efektívnejšieho fungovania. A tu je tá dilema - ako dosiahnuť zmenu bez zmeny?
@bRUM23
Čakal som, kto a ako na ten polohumorný príspevok zareaguje. Či bude CO₂ 0,04 %, alebo hoci zoberme extrém 0,1 %, na množstvo kyslíka, ktorý potrebujeme na dýchanie, to nebude mať skoro žiadny vplyv. Čo sa týka teploty na planéte, ak by to bolo len na rastlinách a ostatných živočíchoch bez ľudského vplyvu, tieto organizmy by si s tým poradili, život by prekvital naďalej. To, ako sa oteplí planéta, nezáleží ani tak primárne od 0,04 - 0,1 % CO₂ v atmosfére, ako od iných faktorov, z ktorých veľa z povrchu našeho zemského nosiča aktuálne nevieme vôbec ovplyvniť. Jedná sa o extraterestriálne vplyvy a na tie nemáme vôbec žiadny dosah. Len tak mimochodom, v minulosti bolo kyslíka aj podstatne viac a nie vždy to bolo "super". Celozemské pokrytie povrchu ľadom nebolo bohvie čo. Na druhej strane, v časoch obrieho hmyzu bolo tiež kyslíka viac, ale nie až tak extrémne. Práve zvýšené množstvo kyslíka umožnilo obrím jedincom hmyzu s ich dýchacou sústavou vôbec existovať. Čo sa týka CO₂, už boli časy keď aj CO₂ bolo trochu viac a katastrofy sa nekonali. Ak zoberieme kratšie časové obdobia, v staroveku bola najväčšia hojnosť pred tzv. "malou dobou ľadovou", kedy boli priemerné teploty tiež vyššie ako sú dnes.
O tých rôznych obdobiach z histórie Zeme by sa dalo písať oveľa dlhšie, boli tu kadejaké obdobia. Aj v dobrom, aj v zlom. Každopádne pravda je taká, že klíma sa menila, mení a bude sa meniť. A ľudských poznatkov o tom, aký to bude mať vplyv, je stále málo. Modely vývoja sa korigujú, ako sa pridávajú ďalšie premenné, aj nedávno sa oficiálne zmenili predikcie a extrémne scenáre boli prehlásené za fantasmagóriu.
Každopádne uvaľovanie emisných povoleniek v EU je len ďalším nástrojom na vyberanie centrálnych daní a prerozdeľovanie toku peňazí "tým svojim". Ekonomické výsledky v tomto kúte sveta však ukazujú, že nás to privedie jedine do krachu, nikde inde.
@bRUM23
V atmosfére Zeme je 0,04 % CO₂. Historicky už bola táto hodnota aj vyššia. Pre rastliny je optimum ± 0,1 %. Takže nás čaká ešte náročná úloha. 😀
Toyota má široký záber - okrem iného taktiež vyvíja extraterestriálne vozidlá, najznámejši je Lunar Cruiser. Z veľkých automobiliek oni sú práve tí s víziou a ale nie s bezhlavým presadzovaním nezmyslov.
Hmm... Vodná para je tiež skleníkový plyn a to dosť kvalitný. Pri chladení vzniká habadej pary. Som zvedavý, kedy na to prídu byrokrati v Bruseli a čo s tým spravia. 😉
@Bulba1976
Po tejto kritike by to chcelo rozbor ceny vrátane návrhu chladenia, k tomu samozrejme posúdenie kvality spracovania. Primeraný zisk ASUSu si zhodnotí každý sám.
Príklad efektivity a nízkych nákladov: https://www.bmwblog.com/2026/06/23/diesel-mini-one-million-kilometers-original-engine/ Citujem iný web: "Auto tedy koupil za 30 350 Eur, za naftu utratil 38 102 Eur, za 25 pravidelných servisních prohlídek 22 594 Eur. Dalších 5 110 Eur dal za pojištění, 1 704 Eur za daně a 5 496 Eur za další menší výdaje. I kdyby tedy dnes auto hodil ze skály, najet s ním milion km jej stálo 103 357 Eur, což vychází jen něco málo přes 10 eurocentů na km, asi 2,50 Kč na kilometr."
