@Milan Šurkala
Možno ste ma nepochopili, asi som sa zle vyjadril. Ja som písal, že inštalácia V3 ručne tak, ako som ju popísal, je v podstate fajn. Samozrejme sa jednalo o sieťovú tlačiareň na konkrétnom IPv4 porte, to som nespomenul, no neskôr som menoval da kancelárske rady od Xeroxu, ktoré sú samozrejme sieťové. A čo sa týka Windows - neviem čo si minule v MS dali do nosa, ale na niektorých PC s W11 zmizla táto voľba: "Nastavenia -> Systém -> Informácie -> Súvisiace prepojenia (Doména alebo pracovná skupina / Ochrana systému / Rozšírené nastavenia systému). No a samozrejme stála prerábka systémových nastavení je už prerábkou na päťročnice, ktorá prebieha kontinuálne. Ak potrebujete efektívne dávať do poriadku rôzne PC a vždy je niečo inde, tak fakt už pomáha len PowerShell/CMD.
@Milan Šurkala
Tak napríklad v inom príspevku v tejto diskusii spomínané Xeroxy VersaLink a AltaLink - V3 driver má plno možností individuálne nastavovať tlač a to sa niekedy fakt zíde. Ak dám V4, už tam je to oklieštené, radšej tam dávam V3. Univerzálny Xerox Global driver - ten je čisto tragédia. Samozejme je vydaný aj Generic PPD, ten si však nemyslím že bude lepší od V4, nie to ešte od V3. Môžem ho niekedy otestovať, no nemyslím si že by užívateľsky pri tlačení V3-ku prekonal. No že inštalácia pri V3 nevyzerá Klik-klik, next-next, prípadne "strč a tlač", to nie je dôležité. Veď tlačiareň sa sprevádzkuje iba raz a potom už len tlačiť a tlačiť, kým existuje v predaji spotrebný materiál.
@_Teddy_
Áno, súhlasím. Ovládanie a nastavovanie rôznych desktopových Linux distribúcií pre bežné konfigurácie PC sa zjednodušuje - všetko funguje hneď alebo na pár klikov a Windows? Čím ďalej, tým viac je potrebné spúšťať PowerShell alebo Terminál.
Nepotrebujem inštalovať drivery na tlačiareň cez MS Update.Catalog. Vystačím si z inštalátorom od výrobcu tlačiarne a najradšej to dokonca robím bez inštalátora - pridať driver do tlačového servera, nastaviť port, pridať lokálnu tlačiareň - pekná čistá prácička bez zbytočného balastu. Takto sa mi napríklad najľahšie pridáva Xerox AltaLink resp. VersaLink. A najlepší driver pre tieto 2 stroje je typu V3, HPGL.
Poznámky k článku + môj pohľad na problematiku kategorizácie vozidiel.
Veľmi triezvo zhodnotená situácia, čo vlastne je a čo nie je elektrické. Úplne súhlasím, že mild-hybrid má bližšie k spaľovaciemu ako k elektrickému a tu na EU trhu veľa zákazníkov ani nemá na výber, ak by aj chceli čisto benzín (resp. naftu, čo je ešte oveľa viac nedostupné riešenie). Legislatíva výrobcov dotlačila tam, kam ich dotlačila a oni na tú hru pristúpili hneď na začiatku. Aj obyčajný hybrid má primárny pohon spaľovací motor, nie elektromotor. Avšak ideológom veľmi vyhovuje tvrdiť, že sú to "elektrické" vozidlá, lebo takto dokážu ovplyvňovať verejnú mienku o tom, že elektro je viac populárne ako naozaj je. Každopádne elektromotor je všeobecne fajn pohon, veľmi univerzálny, variabilný, efektívny... Technický rozvoj, či už pre priemysel alebo spotrebiče pre domácnosti - bez vynálezu rôznych elektromotorov by to bolo fakt o ničom už veľa-veľa desaťročí. Dobre že ich máme. Pokiaľ sa dá priviesť elektrická energia káblom od zdroja (nie úložiska) až k spotrebiču, je to super. Avšak či už prenos elektrickej energie vzduchom (dielektrikum s veľmi dobrými izolačnými vlastnosťami, kde sa musí riešiť transformácia na elektromagnetické žiarenie) alebo využívanie batérie ako dočasného mobilného úložiska - toto stále považujem za "boj" s fyzikou a chémiou. Za posledných 100-50-25 rokov sme síce dosť pokročili, ale k ideálu to má ešte veľmi ďaleko. A preto si myslím že nasadzovanie týchto riešení by malo mať triezvy odhad reálneho efektívneho využívania a nemalo by to byť pretláčané ideologicky a legislatívne rôznymi barličkami.
@Stratos
Asi máš pravdu. A vidia to aj Číňania. Model 3 sa už v "中國" predáva horšie ako SU7. A to ešte v apríli začnú predaje inovovanej verzie, ktorá má už teraz vyše 100.000 predobjednávok. A ak Tesle v Ríši stredu dochádza dych, čo ostatné "západné" automobilky? Sú tam schopné reálne konkurovať?
@Milan Šurkala
Ja súhlasím, celý počítač. A to je aj údaj, ktorý je podstatný. Avšak ak odrátame CPU + GPU, zvyšok asi nie sú až také rozdiely v jednom segmente naprieč rôznymi architektúrami.
Veľa bežných používateľov, a to reálne aj ja niekoľko takých poznám, si myslí, že "veď Apple nič nič nežerie". Myslia si to tak paušálne, lebo veď ARM od jablka. A ono sa ukazuje, že to až tak celkom pravda nebude aj napriek všetkým optimalizáciám, ktoré sa dajú na tak uzatvorenej a unifikovanej platforme dosiahnuť. Naviac Apple mal u TSMC exkluzivitu najlepšieho procesu šitého na mieru. To má tiež významný vplyv na spotrebu. A o túto exkluzivitu práve v tomto období prichádza. Bude zaujímavé aj tento aspekt sledovať, čo to spraví.
Ja osobne produkty Apple nepovažujem za ničím výnimočné a asi sa to tak skoro ani nezmení.
Tak ono teraz všeobecne v USA sa pre V8 rozbieha nový Boom, hlavne pri PickUp-och a MuscleCars. V Stellantise to príchodom nového šéfa pochopili, Fordu tiež pomaličky dochádza že rýdzo elektro nebude pre všetkých to "pravé orechové". No a Cybertruck okrem toho že finálnym produktom je trochu inde oproti niektorým sľubom, trpí niektorými divnými nedokonalosťami a aj ten dizajn nie je pre každého.
@maraou
"A mimochodem, jakou teplotu mají ty vaše brzdy když jedete s běřným moderním spalovákem (moderní nízkoodporový motor + automatická převodovka) nějaké táhlé alpské klesání? A zabrzdíte na fleku i s těmito zahřátými brzdami?"
V takýchto podmienkach brzdím zásadne motorom a použitie prevádzkových bŕzd sa snažim minimalizovať koľko sa len dá.
@cztajtrlik
"Kavárna" :D - pomenovanie aj v našich končinách má daný historický kontext: Za starých dobrých čias (dajme tomu niekedy po roku 2000, kedy si ešte PC nemohol dovoliť hocikto, internet taktiež, no ľudia už sem tam cítili potrebu sadnúť za PC a prípadne obzerať si zákutia internetu, existovali tzv. "internetové kaviarne". Káva sa tam nepodávala, no za mierny poplatok tam mali "hostia" prístup k PC s pripojeným internetom.
Poznámka: Tá vaša Pražská kavárna, i tá naša Bratislavská kaviareň, tak to je zase iný druh...
@Milan Šurkala
Na článok z Holandska som narazil náhodou sprostredkovane cez iný článok, bežne NL weby nečítam, neviem posúdiť dôverihodnosť zverejnených údajov. A ani som to neporovnával s údajmi DPO, DPP a ani iných dopravných podnikov. Až tak sa o autobusy nezaujímam. Odkaz som tu zverejnil preto, lebo pre Vás sú to témy, nad ktorými sa hlbšie zamýšľate a chcel som vedieť Váš názor. Vďaka za poukázanie na nezrovnalosti.
Každopádne mňa zaujalo tvrdenie miestneho obyvateľa, citujem: "Brian van der Graaf uit Dordrecht had nooit echt last van de busbaan voor zijn deur, totdat er een paar jaar geleden elektrische bussen gingen rijden. Als die langsreden, trilde zijn huis. Toen de elektrische bussen in 2024 tijdelijk werden vervangen door diesels omdat er technische problemen waren, hielden de trillingen op. Uiteindelijk bleek een verkeersdrempel voor de deur van Van der Graaf de boosdoener: de drempel werd weggehaald en het trilprobleem was opgelost." ...v náväznosti na prejazdy autobusov cez retardéry. A podľa vyššie uvedeného článku sa v NL zjavne viac ľudí a na rôznych miestach sťažuje na zvýšené vibrácie pri týchto retardéroch v súvislosti ťažkými autobusmi. Myslím si, že aspoň čiastočne niečo na tom bude, čo dosvedčuje aj nasledujúca časť v článku: De gemeente Groningen pakte het anders aan. Nog voordat de elektrische bussen werden ingezet, werd uitgezocht waar trillingen mogelijk tot overlast kunnen leiden. Busroutes werden daarop preventief aangepast. "We hebben ook ondergrondse schermen geplaatst tegen trillingen", zegt toenmalig projectmanager Herman Lubbers. "En dat werkt, want er zijn geen klachten meer."
Inde v článku sa spomína, že na cesty stavané na ľahšiu záťaž sa dlhodobo dostali vozidlá s vyššou hmotnosťou ako bolo pôvodne plánované pri návrhu komunikácií a pri ich výstavbe. Toto je však všeobecný problém a nie len v NL ale aj tu u nás v SR, ČR. (Naviac to nie je problém len batériových vozidiel.) A tak tieto naše cesty aj vyzerajú.
Taká otázka: Ak by Intel vyrábal pre AMD chiplety do EPYCov, vedel by to Intel "zneužiť" a dozvedieť sa o ich architektúre a výrobe niečo, čo teraz nevie?
@Milan Šurkala
Každá batéria vzhľadom na to, koľko energie vie uskladniť, je ťažká. ¯_(ツ)_/¯ K nabíjaniu - myslel som to univerzálne. Táto diskusia sa tu riadne naťahuje a v návale iných dôležitostí už nesledujem vlákno späť. Ak sa jednalo o riešenie od NIO, áno, tu sa mení celá batéria. Sledujem vaše články (aj články na iných weboch), viem o tom. Ten nezáujem o prenájom väčšej verzie mohli spôsobiť iné faktory, určite aj súhra viacerých. Každopádne po zrátaní viacerých nevýhod, ak zákazník potrebuje riešiť ďaleký dojazd bez dočerpania energie, zvolil si väčšinovo iné nebaterkové riešenie. Ruka trhu rozhodla, že väčšinovo toto nie je vhodné riešenie, bodka.
@oldri8k
Jasne že o takú baterku nie je záujem - veď je ťažká, drahá, reálne sa dlho nabíja, atď. atď. Jednoducho tieto dnes montované batérie stále nie sú univerzálnou náhradou za iné riešenia. Niekto to vidí a niekto plače že chce dotácie lebo inak ich nepretlačí "všetkým".
@Lukáš Meistner
@Lukáš Meistner Existuje aj český preklad tohto dokumentu v plnom znení. Len nemám overené, či je korektne preložený, tak to tu zatiaľ nezverejňujem. Avšak kto vie kde hľadať, nájde si ho aj sám.
A k tej hmotnosti - jasne že vozidlá "za starých čias" neboli zďaleka tak bezpečné ako dnes. Ani ja nechcem, aby to pri búračkách bolo tak kruté ako voľakedy. No nejaké rezervy tu sú. Aj tých 1,6 km kabeláže ušetrených Fordom po obzretí si Tesly stojí za to. A to ešte inak pozerali, keď rozobrali Xiaomi SU7. Avšak pozrime sa na to tak - koľko je dnes ešte ďalších zbytočností v autách, ktoré nemajú žiadny reálny prínos ani na kvalitu cestovania, ani na bezpečnosť a predsa v tých vozidlách sú. Nebudem menovať. No každý, kto sa trochu hlbšie zamyslí, určite niečo nájde.
@Milan Šurkala
@maraou Veď ja netvrdím, že to takto potrebujem každý pracovný deň. Jedná sa o mimoriadne veľmi zriedkavé nasadenie. No schopnosti vozidla nemôžeme nastavovať striktne podľa priemeru. Špičky ukážu, nakoľko vie dobre poslúžiť.
@Milan Šurkala
@Milan Šurkala Áno, batérie majú z dnešného pohľadu veľký podiel na "krutej" hmotnosti baterkových elektromobilov. Avšak je tu ešte jeden faktor, keď už sa bavíme o hmotnosti - a to sú elektronické pomocné systémy. Aj tie kilometre medi + príslušenstvo vážia dosť. Niekedy, tu dobu si pamätám v pohode, osobné vozidlá vážili tak do 1 tony. Rád by som bol, aby to bolo znovu tak. Takto by bola celková prevádzka vozidla omnoho lacnejšia, vozidlo by sa ľahšie riadilo, správalo by sa predvídateľnejšie v kritických situáciách, aj cesty by to menej ničilo, reálna potreba energie na rozpohybovanie by bola tiež podstatne nižšia. Tak prečo by som nemal chcieť pri elektromobiloch, keď už je ušetrená hmotnosť na samotnom pohone, aby aj celé vozidlo nebolo ľahké ako pred zopár dekádami. Bolo by to fajn. To číslo "12 275 Wh/kg" bolo trochu s nadsádzkou (poprosím pána Šurkalu nech prepočíta, ako to vychádza u benzínu/nafty na Wh/kg), ale ak by to bolo hoci len polovica, t.j. dajme tomu 6 125 Wh/kg, všetkému by to neskutočne prospelo. Takže vývojárov "zásobníkov" elektrickej energie pre vozidlá čaká ešte ďaleká a ťažká cesta vývoja. A možno medzitým bude objavená aj iná možnosť, ako poháňať vozidlá a tak im nezväzujme ruky politickými rozhodnutiami že baterky sú to jediné.
@Lukáš Meistner
@Lukáš Meistner Na výrobe osobných automobilov sú podstatne nižšie marže (v dnešnej dobe veľakrát na niektorých konkrétnych modeloch aj záporné) ako na ajfónoch, neporovnávajme neporovnateľné. Čo tým chcem povedať? Že je to cena nezohľadňujúca reálne náklady na celý cyklus výroby vrátane všetkých vstupov + primeraný zisk.
@Milan Šurkala
@Milan Šurkala Ak má byť vozidlo relatívne ľahké a mám s ním prejsť udanú vzdialenosť na otočku bez tankovania/dobíjania čo najrýchlejšie (áno, dá sa to), tak to číslo pomáha tento cieľ dosiahnuť.
