jt

jt

Level

dnes 13:27

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

@gepard2 A vy odpovedáte na niečo, čo som nepísal.

jt

Level

včera 12:30

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

@Milan Šurkala 1. Menujte konkrétne každého z tých milión ľudí. Toto presne robia rečníci na oklamanie poslucháčov. "Ako iste všetci dobre viete", "Určite je vám známe", "Každý to môže potvrdiť" ... Vy len nemáte argumenty a preto ste si našli barličku na potvrdenie vašich slov.

2. Určite nemá nič spadnúť. Preto som dával návrh na oddelenie kabíny a stroja a každé aby malo svoj padák, aby sa to bezpečne dostalo dole. S jedným kusom a teda "jedným padákom" to bude musieť mať vyššiu výšku na bezpečné použitie padáku a teda väčšie riziko havárie ako mnou navrhnuté riešenie.

3. Áno, zastavil som sa, lebo ja nepotrebujem práve tento problém dotiahnuť do konca a niečo počítať. Alebo vy áno? Ja som študoval technickú školu a výpočty a kreslenie prevodoviek, kompresorov a podobne bolo bežné. Nakoniec som aj riešil podporu projektovania automatizovaných a robotizovaných pracovísk v jednom českom strojárskom závode. Na AutoCADe som začínal ešte na verzii 2.6, keď väčšina ani netušila, že nejaký AutoCAD existuje a dokonca som aj v ňom programoval v AutoLISPe. Ja mám skôr pocit, že vy ste skôr ten akademický typ, čo všetko dokáže obkecať, ale praktický výstup nemáte.

jt

Level

včera 12:13

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

@PCH Rok dopredu? To vyzerá na slušnú dieru na trhu.

jt

Level

včera 12:07

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

@Milan Šurkala Odpovedal som mkaluza, ale ešte doplním odpovede.

Bod 1. Nebude to vyzerať ako bežný solárny panel. Ten panel bude vyskladaný zo škridiel v závode. Množstvo ušetreného času robotníkov, zníži sa cena montáže.

Bod 2. (ale súvisí to aj s bodom 1) Ako priama náhrada klasických pálených alebo betónových škridiel sa dnes masívne využívajú veľkoformátové plechové krytiny. Tieto krytiny dokonale imitujú vzhľad klasickej škridly, no namiesto kladenia jednotlivých malých kusov sa montujú v celých pásoch (tabuliach) s dĺžkou často až do 6 metrov. Plechové profily v tvare škridly (Škridloplech):Lisovaný pozinkovaný plech (oceľ alebo hliník) s ochrannou polymérovou vrstvou.

Bod 3. Stačí zvoliť vo výrobe vhodné rozmery panelov. Zase dôkaz toho, ako podporíte svoje tvrdenie negatívizmom, namiesto toho, aby ste hľadal riešenia. Stačilo napísať, že sa to dá riešiť vhodnou veľkosťou panela. Prípadne doplniť to samotnými škridľami do danej dĺžky.

Bod 4. Robotník stále bude chodiť po malých škridliach, len dopredu v závode vyskladané do väčšieho panelu.

Bod 5. Rozťažnosť kremíkového článku je extréme nízka oproti takému rámu (napr. hliník má oproti kremíku skoro desaťnásobok). Problém skôr bude rozťažnosť rámu, ako samotnej škridle/kremíku. Taký kremík na dĺžke 1 meter sa pri zvýšení teploty o 10°C roztiahne o 0,03 mm. Na 25 metrovej streche to urobí 0,75 mm. Pri stavbe rodinného domu je rozdiel 0,75 mm pri 25 metroch zanedbateľná odchýlka. Ale chápem, že kremíkové články bez dilatácie by mohli popraskať, lebo sú krehké a preto sa lepia na pružný tmel, aj keď nie som si istý, či až také veľké sa vyrábajú (meter) keď sa skladajú do jedného veľkého panela. Určite to bude niečo malé, z čoho sa vyskladá celý panel. A samotný rozsah teplôt asi bude tiež možno aj 60-70°C. Ale na streche to bude samozrejme komplikovať rám a potom pri 70 stupňoch a 0,3 mm pre hliník to je 2,1 mm na meter a pri 25 metrovej streche už 52,5 mm. Len nie som si istý, či samotný panel musí mať rám/okraje z hliníka a nestačí len nízkorozťažný materiál(plast?) a samotný hliníkový rám bude len podklad, na ktorý sa panel montuje a vtedy nás rozťažnosť nemusí trápiť.

Bod 6. Vyrábate si nereálny konštrukt. Strechu príde robiť firma a nie jeden robotník. Ako keby sa dnes na strechy neinštalovali veľké panely.

Bod 7. V prípade problémov sa vymení jeden diel (panel, kde je viacej škridiel). V záruke to zacvaká predajca/výrobca (teda samotná Tesla). Po záruke asi celý panel nevyhodia, ale bude sa dať opraviť, takže cena opravy a rozdiel v cene nového panelu a výkupnej ceny starého.

jt

Level

včera 11:13

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

@mkaluza Som rád, že Vy ste to pochopil. Stále aj v iných príspevkoch píšem, že Šurkalovi chýba fantázia. On je dobrý analytik, dá vám súhrn čísiel v tabuľke, ale do vývojového týmu by som ho nechcel.

jt

Level

včera 11:11

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

@honza1616 Neviete si predstaviť krov, potiahnutý PVC či podobnou izoláciou a na to položiť tie panely? Veľmi ľutujem, že som to explicitne nenapísal, ale je tu veľa múdrych ľudí a aj tak to nepochopia? Veď ten panel by už vo výrobe bol zložený z tých škridiel a vyzeral by ako strecha pokrytá škridlami. Tým by sa práca montérov uľahčila.

jt

Level

včera 11:01

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

Od začiatku bolo jasné, že CXMT nemohla za takú krátku dobu sa tak vysoko vyšvihnúť sama vlastným úsilím.

Ale aj v tom baterkovom priemysle najskôr nakradli a keď sa dostali na západnú úroveň, tak od tohoto bodu vďaka obrovskému ľudskému potenciálu posúvajú vývoj. Ja si nerobím ilúzie o vývoji. Tam sú obrovské kvantá človekohodín skúšania a testovania rôznych chemických zložení zmesí. Preskočili počiatočný vývoj a teraz im to ide rýchlo vďaka veľkému množstvu ľudí vo výskume.

jt

Level

28. 8. 2026 11:00

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

@Milan Šurkala Pôjdem od konca. V nízkych výškach bude, keď bude štartovať a pristávať do/z letovej hladiny.

No moment pokazenia si nevyberiete, ale v malej výške, kde to stále chcete prevádzkovať je vám padák viete na čo. Vy si neviete predstaviť, že to kolmo vystúpa z nejakého heliportu do letovej výšky (od určitej výšky už bude účinný padák) a preletí pár desiatok km a potom tak isto pristane? Ak to aj v kritickej fáze spadne, tak len na ten heliport, ináč poletí vo výške, z ktorej padák obmedzí škody aj nad mestom.

No a tá prvá časť, zase ako som písal, vám chýba fantázia, alebo ste nikdy v živote nepotreboval nič projektovať. Však vrtule nemusia byť na spodu, aby zavadzali. Videli/poznáte Osprey? Vzhľadom na nosnosť (a redundantnosť motorov 8-12) sa to rozloží a tie konzoly nemusia byť také hrubé a ťažké (dural, kompozity). To len vy stále máte potrebu hľadať prekážky a nie riešenia. Vás by som do projektového týmu nechcel. Naďalej si zbierajte dáta a vyrábajte štatistiky a zamorujte nás každým novým modelom batérie, ktorá posunula nejaký parameter o pár percent. Vy by ste pokrok ľudstva nikam neposunul.

jt

Level

27. 8. 2026 13:41

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

@gepard2 Tak keď si uvedomím, že taký montér je platený od hodiny a v USA riadne krvavo, tak je to pre nich super biznis montovať FV strechu po jednej škridli.

To sú takí sprostí, že nevymyslia panely s rozmermi 1x1, 1x2, 2x1 a 2x2 metre a neskladajú strechu z takých veľkoplošných panelov, ktoré by vo výrobe boli naskladané z tých škridiel a napevno prepojené? Zmenšil by sa aj počet spojov na streche, nehovoriac o skrátení času montáže.

jt

Level

24. 8. 2026 12:49

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

@Milan Šurkala Dám súhrnnú odpoveď. Nikde som nepísal, že bude 12-15 padajúcich vecí. Fakt nechápem, prečo modul s batériami a pohonom chcete oddeľovať. Zachraňovať sa budú len dva kusy. A problém s výškou je, pokiaľ by ste chceli všetko v celku zachraňovať. S klesajúcou váhou (oddelením kapsule) sa stihnú otvoriť padáky aj pri menšej výške. A stále rozmýšľam, že prečo tu stále robíme problém z výšky, keď ten eVTOL dokáže vystúpať aj do 2 km výšky. Pokiaľ niekto chce prepravovať ľudí v rámci mesta na krátke vzdialenosti, tak asi do výšky nemá zmysel ísť. Tam proste ani padáky nemá zmysel uvažovať. Preto som spomínal prepravu na dlhšie vzdialenosti. Ak niekto spomenul efektívnejšie vrtuľníkom prepravu, zabúda, že treba aj pilota, ktorých asi nebudete cez personálnu agentúru najímať rovno z ulice. Toto má byť bezpilotný taxík. AI prepočíta letovú dráhu, zoptimalizuje aj z pohľadu možných hrozieb pri páde, aby Vám nezabilo psíka a oznámi, či je vôbec možné ísť z bodu A do bodu B, či náhodou nebude treba bod B posunúť a letieť do bodu C a odtiaľ už klasickým taxíkom (tiež bez vodiča).

jt

Level

19. 8. 2026 11:48

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

@Milan Šurkala Pán Šurkala, vy ste študovaný človek. Chcete mi povedať, že technicky sa ten eVTOL nedá ináč naprojektovať? Samozrejme, že sa nebavíme o tom konkrétnom, dúfam, že to Vám je jasné. Ide predsa o pokrok v lietaní.

Vy asi nemáte fantáziu a ste ponorený len do čísiel, tabuliek a faktov a rád dávate články s analýzami, ktoré rozoberajú predaje výrobkov, počty, peniaze, dávate to do tabuliek alebo technické dáta batérií a porovnávate z rôznych uhlov, ktorá je lepšia pre dané použitie.

Škoda, že sa tu nedá vložiť obrázok (čo chápem, že nie je účelom diskuzného fóra). Ale bez urážky, vysvetlím to, aby aj debil to pochopil.

Predstavte si vaňu. Na spodok primontujem batérie. Po bokoch privarím konzoly s motormi. Do vane uložím kapsulu na prepravu. Kapsula bude pyropatronmi v núdzi vystrelovaná hore, a ďalšie pyropatrony vystrelia padák/y. Nosná časť pôjde v rámci reakcie dole. Ak budete chcieť zachrániť nosnú časť, nevidím problém tiež na ňu nainštalovať padák/y.

Ale to všetko je inžiniersky problém a schopnosť hľadať nekonvenčné riešenia.

Ten koniec s redundanciou je fajn, to som aj tu písal, že tých 13 vrtúľ nie je kvôli hlučnosti. A záchrana celého stroja je tiež jedna z možností. Ale niekto tu písal, že s tou váhou (2500 kg, posádka cca. 250 kg, ...) to s padákom bude problém. Ja si zase myslím, že je to skôr otázka výšky aby sa dostatočne veľký padák dokázal rozvinúť. Ja osobne by som tam dal 4 padáky do rohov aby aj s rezervou zlyhania jedného to v pohode dosadlo na zem, ale fakt netuším, či by sa pri danej ploche vedľa seba zmestili. Na to sú iní študovaní ľudia, ktorí to vedia prepočítať.

Ale pokiaľ záchrana celého stroja je technicky obtiažna, prečo neskúsiť zachrániť iba cestujúcich v prepravnom module/kapsuli.

jt

Level

19. 8. 2026 11:18

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

@ensidia A že ste neuviedol nič ako protiargument. To vy ste troll a používate všeobecné frázy, ale nič ste nevyvrátil. 😀 Asi nič nemáte a ťažko Vás ranilo, že ste písali hlúposti o fyzike.

O legislatíve a zákonoch sme sa vôbec nebavili a nechápem, načo to vyťahujete, keď sa primárne rieši technický problém záchrany prepravovaných osôb.

Napísali ste toho veľa, ale vlastne nič relevantné.

jt

Level

19. 8. 2026 11:09

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

@Cistefakta "A propo, byla to zlá Nvidia, která dala nový a nejlepší upscaling všem svým rt kartám, to se amd stále nepovedlo a rx 6000 uživatelé budou čekat dokonce do roku 2027.. tak asi celkem dává smysl, co si ti uživatelé koupili za další kartu."

Som rád, že tebe to dáva zmysel. Ja som tento rok prešiel z RX6600 8 GB na RX9060XT 16 GB. Pretože hra nie je dobrá kvôli pár odrazom a tieňom a v "zápale hry" grafické fičurky aj tak človek prestáva vnímať a len takí ako ty to potrebuješ porovnávať na screenshotoch a vytešovať sa z RT.

jt

Level

18. 8. 2026 14:04

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

@Milan Šurkala No hej, ale to pri tej celkovej váhe je technicky asi problém a v súčasnosti asi nemožné. A ak je možné zachrániť 4 ľudí v odpojenej kabíne, nebude to lepšie riešenie?

Ten egoizmus so smajlíkom Vám mohol napovedať, že si Vás doberám. Ale z praktického hľadiska je lepšie 4 ľudí zachrániť, aj keby to Vás malo zabiť. Alebo ako si empatiu predstavujete? Nech zomrú tí štyria, ale ja chcem žiť? Mimochodom, zabije Vás to, aj keď to celé spadne, akurát bude bilancia 5 mŕtvych a pes. Takže oháňať sa empatiou, že nechcem aby ma to zabilo, ale na tých hore kašlem?

A vraciame sa späť k problému. Celý stroj nie sme schopný "zachrániť", ale ľudí nechcem zachraňovať, lebo ľudí dole to "môže" zabiť. No a sme pri čo by keby. Ak to beriete tak, tak žiadny eVTOL by podľa Vás nemal lietať. To by ani tie robotaxíky nesmeli jazdiť (v minulosti sa riešila etika, zabije auto dvoch na prechode, ale zachráni cestujúceho?). A otázka teda znie, zachrániť štyroch cestujúcich, alebo radšej jedného Šurkalu a psa? S rizikom, že nakoniec môžu zomrieť všetci. Štatistika zodpovedným ľuďom asi jasne povie, že pomer 4:1+pes je v prospech lietania a vy ho nezastavíte. A empatia nakoniec nebude hrať žiadnu úlohu. Bude to čistý pragmatizmus.

Nakoniec bratia Montgolfierovci, ktorí v roku 1783 zostrojili prvý úspešný teplovzdušný balón pri verejnom predvedení tiež nerozmýšľali, že pri havárii môžu dole niekoho zabiť, ak sa kôš zrúti. Pokrok nezastavíte, aj keď si budete klásť etické otázky. Keď klonovali ovcu, tiež im nejaká etika bola viete kde.

jt

Level

18. 8. 2026 13:11

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

@Milan Šurkala To vyzerá, že ste ešte aj egoista. 😀 Tak zrovna Vás trafí. Vás vôbec netrápi, že omnoho vyššiu pravdepodobnosť máte v meste na ulici, že Vás zabije auto? Dokonca bude asi aj vyššia pravdepodobnosť, že Vás na Slovensku medveď zabije. A asi takých príkladov by som našiel viacej. Samozrejme počítam s tým, že zatiaľ žiadny eVTOL nelieta a aj keď začnú, tak ich asi veľa nebude. Všetko je to len o štatistike (ako rád prezentujete nehody autonómnych taxíkov) a bude to brutálne nízke číslo. Takže nemajte strach, štatisticky zomriete na niečo úplne iné. 😀

jt

Level

18. 8. 2026 13:05

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

@ensidia Bože, zase tá vaša fyzika. Benzín, že sa zle zapaľuje? Asi ste nikdy nemali v ruke bežný zapaľovač (klasiku, benzínový). Samotná kvapalina ani nie, ale vďaka tomu, že je vysoko prchavý, molekuly plynu majú potom prístup k atmosférickému kyslíku, tak sa zapáli. Ako by ste prakticky chceli zapáliť len čisto kvapalinu? V praxi teda povedať, že benzín sa ťažko zapaľuje je blbosť. A fakt netreba niekoľko sto stupňov. Vo filme, ale aj v praxi porušenie nádrže spôsobí prchavosť a následné vznietenie.

Benzín sa zapáli mimoriadne ľahko a je vysoko nebezpečný. Na jeho zapálenie netreba priamy kontakt s plameňom, stačí len malá iskra.

Hlavné dôvody vysokej horľavosti:

Horia výpary: Benzín sa odparuje už pri teplote -43 °C. Horí samotný plyn, ktorý sa z neho neustále uvoľňuje.

Bod vzplanutia: Je extrémne nízky. Benzín je pripravený horieť v akýchkoľvek bežných pozemských podmienkach.

Iniciátor: Na zapálenie výparov stačí statická elektrina, iskra z náradia, zapálená cigareta alebo horúci výfuk.

Ťažší ako vzduch: Výpary benzínu sa držia pri zemi. Môžu sa "oplaziť" k vzdialenému zdroju tepla a plameň skočí späť k nádrži.

Čo to znamená v praxi?

Horenie v mraze: Benzín produkuje dostatok horľavých výparov na to, aby sa zapálil, aj keď je vonku extrémny mráz.

Neustále riziko: Pri akýchkoľvek bežných izbových alebo vonkajších teplotách (napr. 20 °C) je benzín hlboko nad svojím bodom vzplanutia. Odparuje sa extrémne rýchlo a je permanentne pripravený na zápal.

Rozdiel oproti iným palivám

Pre porovnanie, motorová nafta má bod vzplanutia nad +55 °C. Nafta sa preto pri izbovej teplote od hodenej zápalky nevznieti, zatiaľ čo benzín okamžite vzbĺkne.

jt

Level

18. 8. 2026 12:47

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

@ensidia Vy ste popísali toľko blbostí, že ani netuším, prečo na mňa reagujete.

Vy fyzika. Skúste mi popísať, ako prakticky po fatálnej chybe bude ten eVTOL rotovať. Skúste mi napísať, ako dopravné lietadlo, po tom, čo mu vysadia všetky motory "doplachtí". Že nedoletí na pristávaciu dráhu nejakého letiska nevadí. Ale po chvíli stratí rýchlosť a tým aj vztlak a "doplachtí" akurát tak (ani neviem, či balistickou krivkou, či inou) rovno k zemi. Tiež sa z neho stane kameň.

Ten dobeh vrtúľ bude taký krátky bez pohonu, že v priebehu pár sekúnd ide k zemi. Vám fakt fyzika nič nehovorí.

Že to teraz, keď sa pozriete na ten konkrétny model, nemá priestor pre laná, padák a čo ja viem čo ešte, neznamená, že iný konštrukčný návrh nemôže oddeliť kabínu od samotného eVTOL a do neho naprojektovať vystreľovací padák/y prepočítané na nosnosť kabíny.

A zjavne ani čítať neviete, lebo som písal o neurgentnej preprave pacientov na dôležité zákroky. Priletí eVTOL, pacient v pohode nasadne a možno pod nejakým vzdialeným dohľadom operátora (ale samotný eVTOL poletí úplne samostatne, tak ako taxíky bezobslužne) sa dopraví na heliport nemocnice. Urgentná preprava je s ľudmi preto, lebo je to záchrana človeka a tam potrebujete zdravotný personál.

Mimochodom, 13 motorov. Hluk z nich sa sčíta. Nebude to extra tichšie. Tak veľa je ich kvôli redundancii a nekritickému zlyhaniu pár kusov. V takom prípade sa to v pohode vráti na zem a pristane. Ale som rád, že sa odvolávate na fyziku.

Mimochodom, asi ste nezachytili, že drony dokážu na cieľ ísť aj bez GPS. Stačí eVTOL vybaviť pár kamerami, radarom, lidarom a podobne a myslím, že aj vizuálnou navigáciou trafí do cieľa.

jt

Level

18. 8. 2026 12:29

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

@Milan Šurkala Takže riešite tých ľudí a ich majetky dole. No dobre. To ale znamená, že by to nad mestom vôbec nesmelo lietať. Preto aj stále píšm, že využitie je skôr mimo mesto na dlhšie vzdialenosti. A vtedy riešiť samotné eVTOL je zbytočné. Stačí zachrániť ľudí. Ja osobne si myslím, že nad mestom by to ani nemalo lietať. Príliš vysoká koncentrácia ľudí. Let ponad dediny nevnímam ako kritický.

jt

Level

18. 8. 2026 07:53

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

@Milan Šurkala 1. "... ale co zbytek? Ten stále potřebujete udržet ve vzduchu nebo ho rovněž spustit dolů."

Vy ste zjavne neempatický človek. Tu sa bavíme o fatálnom zlyhaní a vy chcete zachraňovať eVTOL? Nemyslíte, že životy ľudí sú prednejšie?

2. Ja celý čas píšem, že eVTOL má zmysel na dlhšie vzdialenosti, čiže preprava medzi desiatky kilometrov vzdialenými bodmi, nie nad mestom. Mňa napadlo skrátenie času prepravy na veľké letisko z menšieho (Košice-Budapešť, Košice -Krakov). Alebo doprava neurgentných pacientov do nemocnice zo samoty. Niekto tu kecal o tom, ako vrtuľník je lacnejší. Asi áno, pokiaľ máte pilota. eVTOL môže byť aj nepilotované taxi. A nemá dôvod to padať na hlavu. Samozrejme, bude to križovať asi aj zastavané oblasti. Ale rozhodne to nebude také vysoké riziko ako nad mestom.

jt

Level

17. 8. 2026 09:12

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

@ensidia Nikde som o tom nepísal ako o mestskom dopravnom prostriedku. Práve dlhšie vzdialenosti mi dávali zmysel. A chýba vám ako strojárovi fantázia. Prečo by mali zachraňovať celý eVTOL? Nestačí odpojiť kabínu a len tu spustiť na padákoch? Štyria ľudia to je tak 350 kg. Kabína z ľahkých kompozitov. To by sa do tony mohlo zmestiť. Netuším koľko vážia padáky,

jt

Level

13. 8. 2026 13:02

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

@jivy To viem. Ale pád toho eVTOL bude začínať z nulovej vertikálnej rýchlosti, postupne zrýchlovať, ale to by už mali byť padáky rozvinuté, takže toto by sa dalo prepočítať. Možno tých 4 km je fakt výška, z ktorej by v pohode dole "doplachtil".

jt

Level

13. 8. 2026 13:00

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

@Snajprik Snajprik Všetko je len otázka preferencií a toho, či ste ochotný akceptovať cenu za dopravu. Momentálne to uletí 200 km za X peňazí. Možno v budúcnosti tých 350 km bude reálnych za 2X peňazí. Vývoj ide ďalej a pokrok nezastavíme. Vlastne hej, dá sa zastaviť hlúpymi politikmi, a vodcami, ktorí sú schopní zatiahnuť celé krajiny do vojny a použitím zbraní hromadného ničenia.

jt

Level

13. 8. 2026 12:53

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

@ensidia No jasne, polemizujeme. Ale ja nepredpokladám, že by to malo lietať pár minút. Ja si predstavujem, že to budú vyššie desiatky kilometrov. A tam tá letová výška už bude reálna.

jt

Level

12. 8. 2026 11:28

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

@ensidia Ja si viem predstaviť, že pri eVTOL sa z cestovnej výšky v prípade problémov dá dole dostať v pohode pomocou padákov, tak ako pristávajú vesmírne moduly. Samozrejme problém je, kam to dopadne. Ale šanca na prežitie vysoko stúpne. Kdežto pri dnešných lietadlách je teda fakt mizivá.

jt

Level

12. 8. 2026 11:21

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

@ensidia Tak to je na figu. To ani nepreletí z Košíc do Bratislavy, či Viedne. Ale malo by to zmysel z Košíc letiska (kde je málo liniek) do Budapešti, alebo Krakova na letisko a potom odtiaľ klasickým lietadlom do sveta. Skrátiť si čas cestovania na poriadne letisko.