Každopádne vítam akýkoľvek svieži vietor v kategórii 150-250€. Len neviem, ako si bude Intel počínať, keď mu do cca 3-4 mesiacov narastie konkurencia v podobe RX 8600 (XT) a RTX 5060 (Ti)..u nVidie sa ale obávam, že tá bude držať vyššiu cenovku ako Intel a AMD...reálnym cenovým konkurentom bude až RTX 5050.
@zero8327
Problém ATi HD2900 bol hlavne to, že si neboli istý prechodu z 90nm na 65nm pri najväčšom čipe a zvolili iba dieshrink na 80nm... nižšie rady HD2000 boli 65nm preto tam problém nebol. Do polroka prišla ATi s novou generáciou HD3000 (dokonca v dvojčipovej verzii) a o ďalších 9 mesiacov HD4000...to je z dnešného pohľadu až neskutočné.
R9 390 - tak tam už začínalo cítiť, že AMD nemá dostatok financii na utiahnutie CPU aj GPU a začalo byť cítiť podfinancovanie (Rory Read) + ruky im zväzovala aj zmluva s Global Foundries v podobe minimálneho odobratého množstva wafferov...procesory sa nepredávali (tie som si nekúpil ani ja ako fanúšik AMD)...a GF nemalo nič lepšie ako 32nm SOI a 28nm Bulk proces, až z Polarisom a prvými Ryzen-mi prišiel na rad licencovaný 14nm proces Samsungu pre GF fabriky.
....ono R9 390 a HD2900 má jedno spoločné, 512bit šírku pásma pre pamäte...jednoducho keď čip zaostáva, tak sa mu snažili dať infúziu v podobe obrovskej priepustnosti pamätí. To si vyžaduje obrovský čip a ten má potom obrovské množstvo tranzistorov, ktoré hrejú
Aby sme chápali súvislosti prečo AMD nemalo prachy, tak Najväčšou pohromou pre AMD boli dvaja CEO,..Hector Ruiz a potom Rory Read...jeden chcel mať portfólio ako Intel + nVidia a druhý, to potom hasil tým, že škrtil financie....nebyť Lisa-y Su, tak AMD už nie je. Takže aký zmysel by dával druhý pokus o čiplety v GPU /RX 8900 XT(X) /, ak by to nepodávalo výkon, ktorý by sa očakával od takej plochy kremíku a oni ten kremík potrebujú lepšie využiť v podobe Akcelerátorov Instinct MI300/MI350 (tam sa točia tie veľké peniaze...však nVidia?)
@zero8327
Tak som zaspomínal na minulé generácie a objavil som u ATi/AMD GPU istý cyklus, kedy sa im podarí vyrobiť čip/grafickú kartu, ktorá má perfektný výkon za super cenu (nemusí byť nutne najvýkonnejšia na trhu). Tento cyklus sa opakuje v priemere raz za cca 7,5 roka (-/+ 1 rok):
Ono to má zrejme čo do činenia s faktorom sily konkurencie a to či majú prevahu grafické karty (výkon), alebo hry (ich náročnosť)...spomeňme na prvý FarCry, Crysis alebo Crysis 3 a pod. (vtedy GPU trpeli). Korelácia týchto kriviek vzájomne vytvára isté obdobia, kedy sa to AMD/ATi zadarí!
@zero8327
Problém ATi HD2900 bol hlavne to, že si neboli istý prechodu z 90nm na 65nm pri najväčšom čipe a zvolili iba dieshrink na 80nm... nižšie rady HD2000 boli 65nm preto tam problém nebol. Do polroka prišla ATi s novou generáciou HD3000 (dokonca v dvojčipovej verzii) a o ďalších 9 mesiacov HD4000...to je z dnešného pohľadu až neskutočné.
R9 390 - tak tam už začínalo cítiť, že AMD nemá dostatok financii na utiahnutie CPU aj GPU a začalo byť cítiť podfinancovanie (Rory Read) + ruky im zväzovala aj zmluva s Global Foundries v podobe minimálneho odobratého množstva wafferov...procesory sa nepredávali (tie som si nekúpil ani ja ako fanúšik AMD)...a GF nemalo nič lepšie ako 32nm SOI a 28nm Bulk proces, až z Polarisom a prvými Ryzen-mi prišiel na rad licencovaný 14nm proces Samsungu pre GF fabriky.
....ono R9 390 a HD2900 má jedno spoločné, 512bit šírku pásma pre pamäte...jednoducho keď čip zaostáva, tak sa mu snažili dať infúziu v podobe obrovskej priepustnosti pamätí. To si vyžaduje obrovský čip a ten má potom obrovské množstvo tranzistorov, ktoré hrejú
Aby sme chápali súvislosti prečo AMD nemalo prachy, tak Najväčšou pohromou pre AMD boli dvaja CEO,..Hector Ruiz a potom Rory Read...jeden chcel mať portfólio ako Intel + nVidia a druhý, to potom hasil tým, že škrtil financie....nebyť Lisa-y Su, tak AMD už nie je. Takže aký zmysel by dával druhý pokus o čiplety v GPU /RX 8900 XT(X) /, ak by to nepodávalo výkon, ktorý by sa očakával od takej plochy kremíku a oni ten kremík potrebujú lepšie využiť v podobe Akcelerátorov Instinct MI300/MI350 (tam sa točia tie veľké peniaze...však nVidia?)
@zero8327
Tak som zaspomínal na minulé generácie a objavil som u ATi/AMD GPU istý cyklus, kedy sa im podarí vyrobiť čip/grafickú kartu, ktorá má perfektný výkon za super cenu (nemusí byť nutne najvýkonnejšia na trhu). Tento cyklus sa opakuje v priemere raz za cca 7,5 roka (-/+ 1 rok):
Ono to má zrejme čo do činenia s faktorom sily konkurencie a to či majú prevahu grafické karty (výkon), alebo hry (ich náročnosť)...spomeňme na prvý FarCry, Crysis alebo Crysis 3 a pod. (vtedy GPU trpeli). Korelácia týchto kriviek vzájomne vytvára isté obdobia, kedy sa to AMD/ATi zadarí!
@zero8327
Problém ATi HD2900 bol hlavne to, že si neboli istý prechodu z 90nm na 65nm pri najväčšom čipe a zvolili iba dieshrink na 80nm... nižšie rady HD2000 boli 65nm preto tam problém nebol. Do polroka prišla ATi s novou generáciou HD3000 (dokonca v dvojčipovej verzii) a o ďalších 9 mesiacov HD4000...to je z dnešného pohľadu až neskutočné.
R9 390 - tak tam už začínalo cítiť, že AMD nemá dostatok financii na utiahnutie CPU aj GPU a začalo byť cítiť podfinancovanie (Rory Read) + ruky im zväzovala aj zmluva s Global Foundries v podobe minimálneho odobratého množstva wafferov...procesory sa nepredávali (tie som si nekúpil ani ja ako fanúšik AMD)...a GF nemalo nič lepšie ako 32nm SOI a 28nm Bulk proces, až z Polarisom a prvými Ryzen-mi prišiel na rad licencovaný 14nm proces Samsungu pre GF fabriky.
....ono R9 390 a HD2900 má jedno spoločné, 512bit šírku pásma pre pamäte...jednoducho keď čip zaostáva, tak sa mu snažili dať infúziu v podobe obrovskej priepustnosti pamätí. To si vyžaduje obrovský čip a ten má potom obrovské množstvo tranzistorov, ktoré hrejú
Aby sme chápali súvislosti prečo AMD nemalo prachy, tak Najväčšou pohromou pre AMD boli dvaja CEO,..Hector Ruiz a potom Rory Read...jeden chcel mať portfólio ako Intel + nVidia a druhý, to potom hasil tým, že škrtil financie....nebyť Lisa-y Su, tak AMD už nie je. Takže aký zmysel by dával druhý pokus o čiplety v GPU /RX 8900 XT(X) /, ak by to nepodávalo výkon, ktorý by sa očakával od takej plochy kremíku a oni ten kremík potrebujú lepšie využiť v podobe Akcelerátorov Instinct MI300/MI350 (tam sa točia tie veľké peniaze...však nVidia?)
@Milan Šurkala
No ja vidím problém v tom, že oni merajú odber celej zostavy na zásuvke 230V AC (input) a procesory a ostatné komponenty si fičia už na spracovaných 12V DC (output)...tam sa odohráva skutočná spotreba procesorov, IO a pamätí ...myšlienka je dobrá, lebo chcem vedieť koľko KW/h miniem a koľko zaplatím, ale v momente, keď jedna zostava má na vstupe spotrebu povedzme (len ako príklad) 45W a druhá 80W, tak zákonite mi kolíše aj efektivita zdroja (pri 45W je iná ako pri 80W)...kľudne je tam rozdiel 0,5% čo pri 1200W zdroji nie je málo....Ako ja ako užívateľ, ktorý mám 350W zdroj GOLD/500W zdroj Platinum/650W Titanium, môžem vedieť, že aký tam je reálne rozdiel, keď na mojej zostave to už bude inak škálovať...samozrejme, že v nevýhode je ten čo má menšiu spotrebu (s nižšou spotrebou, klesá účinnosť zdroja)....ale s účinnejším zdrojom by rozdiel nemusel by 35W, ale len 20W). chápete kam tým mierim? Keď chcem vedieť čo najpresnejšie kľudovú spotrebu procesora, nemôžem to merať s 1200W a tobôž nie GOLD ....to je ako "trhala fialky dynamitem", alebo chirurg operuje mačetou...tá škála sa mi nepáči.
Chápem prečo na meranie používajú 1200W zdroj s GOLD certifikáciou (lebo RTX 4090), ale výpovedná hodnota "spotreby celej zostavy v nečinnosti" je pri účinnosti použitého 1200W zdroja Thermaltake, ktorý pri 10% zaťažení má iba 85% účinnosť a pri 5% zaťažení a menej pôjde strmo dole niekde k 70-75%-tám. Jednoducho pri 1200W zdroji bude rozdiel medzi vstupom a výstupom zdroja príliš veľký a skreslenie merania taktiež. Na takýto test je potrebné mať buď 500-650W zdroj aspoň s GOLD certifikáciou, ideálne Platinum (650W výkon považujem za ideálny sweet spot pre väčšinu užívateľov), alebo keď už zdroj s 1000W a vyššie, tak jedine Titanium certifikácia...napríklad taký zdroj Enermax EDT1050EWT má pri 10% zaťažení stále 90% účinnosť a celá krivka priebehu účinnosti je tak plochá, že predpokladám účinnosť pri 5% zaťažení nie nižšiu ako 85%. Ak by som chcel ja otestovať, aký nízky odber má zostava pri nečinnosti, tak by som na to použil "Seasonic PRIME TX 650W", ten by potiahol aj Ryzen 9950X aj s RTX 4080 SUPER alebo RX 7900XTX a to pokryje 99% užívateľov PC zostáv .
@mittar
No podľa toho ako dobre sa javí zlepšenie medzi RDNA 3 a RDNA 3.5 v mobilných čipoch by som tú RDNA 4 nepodceňoval aj keď bude papierovo osekaná na 32 WGP (work group procesor)...ono sa zdá, že každá výpočtová jednotka bude o dosť silnejšia(možno v niektorých parametroch až 2x)...očakávam zvýšenie frekvencii o minimálne 500Mhz (game clock), zvýšenie výkonu na mm2 plochy (aj vďaka 4nm procesu) čo vo výsledku prinesie veľmi dobrý parameter čo sa týka výkon/cena...je dosť možné, že kombináciou viacerých zlepšení sa dotiahne na výkon medzi 7900GRE a 7900XT, čo by pri ploche monolitu do cca 330mm2 mohlo byť zaujímavé aj cenovo (možno tak ako na tom bola RDNA2 s RX 6700XT/6750XT...cca 500 dolárov). Nechám sa prekvapiť, každopádne budúci rok už budem musieť kúpiť nejakú novú grafickú kartu a toto je kandidát. A nech ich ani nenapadne na tie karty dávam 12VHPWR konektor!!!
@akulacz
A to tie "malé jadrá" u AMD (Zen4c/Zen5c) majú dokonca Multi-threading a aj AVX512 (u Zen5 dokonca v plnej rýchlosti v rámci jedného hodinové cyklu)...neviem aká je stratégia Intelu...ale stráca podporu inštrukcií, vlákna, frekvenciu a následne asi aj podiel na trhu. Pritom IPC "P" jadier je porovnatelné so Zen5 (4nm TSMC)...ale asi to vie urobiť iba pri "tučnejšom" jadre s viac tranzistormi a tak mu padá frekvencia napriek 3nm procesu TSMC.
By ma zaujímalo, čo na to povie ten "úžasný" napájací konektor z ATX 3.0 PSU. Mám pocit, že sa "roztečie" z tej novej "Džíforsky"... v tom lepšom prípade.
@Pavel Matějka
porovnávať výkon s "bezmenným x86" procesorom dokáže kadekto...ale mňa viac zaujíma, ako si to vedie oproti AMD Zen4c Epyc (Bergamo, 128jadier, 256vlákien) a ako si to povedie oproti Zen5c Epyc (192jadier,384vlákien)... a ak už to porovnávame v strojovom učení, tak s nejakým AMD Instinct MI 300A (také serverové APU, aby sa nepovedalo, že je to čistý akcelerátor). Diabol je skrytý v detaile....sa hovorí.
No zrazu sa tu ideme hrať na vlákna? Čo tak to povedať rovno, že zbrusu nový 72 jadrový nVidia ARM sa v jednom teste doťahuje na 64 jadrový, rok a pol starý Epyc (Zen 4 - Genoa) a to ho o pol roka čaká "Turin" (Zen 5), ktorému možno bude stačiť 48 jadier na podobný výkon ako podal ten 72jadrový ARM....a to bude mať v maxime až 128jadier (256 vlákien)...prijmite úprimnú sústrasť, milá rodina Intel a nVidia.
@honza1616
To je o "umení vojny", niekedy sa musíš vedieť stiahnuť a preskupiť zdroje, aby si mohol udrieť neskôr (rozumej s RDNA5)...s RDNA4 sa budú snažiť zaútočiť na celý segment mainstreamu a až potom s multičipletovou RDNA5 na high-end (čo ale nie je vôbec jednoduchá úloha...čipletové GPU)
@Pavel Matějka
No to stým výkonom pri SMT som tiež zaregistroval, ale nech mi Intel vysvetlí, že ako chce "Arrow Lake" v konfigurácii 6p+16e (24 vlákien), konkurovať "Zen 5" so 16 jadrami a 32vláknami. To má taký brutálny nárast IPC aj "p" jadrách aj v "e" jadrách, že si tak verí ( o frekvenciách ani nehovorím). Ja viem jedno, že AMD stále neukázalo "karty na stôl" a Intel môže byť veľmi prekvapený čo príde.
Rozdiel medzi AMD a Intelom je aj v tom, že AMD sa snaží robiť malé "rock-stable" krôčky (ktoré ale fungujú) a Intel chce robiť naraz hotové -dvojskoky (nový proces, nové púzdrenie, nová architektúra oboch jadier) a potom zakopne a nie je z to zďaleka ten produkt čo to mal byť.
@gufuxu
Dobre počujem? "u ZEN5 nejsou takové změny ako u ZEN4 a ZEN6"...akože zmena výrobného procesu?....ZEN 5 je (bude) od základov nanovo vyskladaná mikroarchitektúra...dôvod 6×ALU, "jednoprechodové" AVX 512 spracovanie a ďalšie zmeny, aby nevznikali slabé (úzke) miesta, to že zostane na 5nm (resp. na vylepšenú verziu...čiže 4nm), je len výhoda, aby bol dostatok času na zvládnutie novej mikroarchitekúry ...ZEN 4 má 4×ALU a AVX512 spracováva v dvoch prechodoch, a väčšiu L2 cache a nejaké malé zmeny, jediné čo prinášal oproti Zen3 bol prechod na 5nm, Zen6 zrejme prinesie nejaké malé zmeny v mikroarchitektúre, ale hlavne prinesie 3nm(2nm) proces a zmenu v podobe 2.5D puzdrenia. Jednoducho medzi ZEN 3, 4, 5, 6 sa vždy urobí/urobila hromada práce či už na mikroarchitektúre alebo v súvislosti zo zmenou výrobného procesu....pozrite sa na Intel, ten chce v jednom kroku priniesť novú architektúru (Redwood Cove alias Meteor Lake) + nový výrobný proces (Intel4) + zavedenie P-core, E-.core, LP E-core + prechod na čiplety v pokročilom štádiu puzdrenia. A potom vidíme aké problémy má, ...architektúra má super IPC (na veľkých jadrách), ale nemá frekvencie a je problém s puzdrením toľkých čipletov. Výsledok je, že sa notebooky prehrievajú, padajú do modrej obrazovky už na predvádzacích strojoch (CES 2024) a navyše to ani nebude lacné.
@congi
Ak sa ti to nezdá a pochybuješ o prahu bolesti niektorých ľudí, tak ja som prešiel hru Mafia (pôvodná od Illusion Softworks) na AMD K6-2 500Mhz + nVidia Riva TNT2 m64 16MB + 128MB SDRAM....po meste to išlo asi 0,5fps, ale v bežných lokáciách to dalo nejakých 20-25fps...Keď som to vymenil za AMD Duron 1Ghz a 256MB DDR RAM, tak som si to prvý krát zahral plynule :) ...rozumej cca 25fps všade.
Treba si ujasniť pojem plynulosť...je to všetko s aspoň 25-30fps (občasné prepady nevadia)...to je taký základ....už keď máš 45-60fps, tak je to optimum...a keď máš 60-80fps a viac, tak to je už LUXUS, za ktorý musíš platiť čoraz väčšie peniaze aj keď nutne nemusíš (ke´d si to môžeš dovoliť a dopraješ si, niekde sa zase ukrátiš...možnosť voľby)...ja namiesto rýchleho GPU som zainvestoval do Ryzen 5950x a 4K/60hz monitora...čakám ako sa predvedie RX 7600xt ako dočasné riešenie...ale skôr čakám na RDNA5 generáciu.
@congi
Vojín Kefalín, čo si predstavujete pod pojmom "plynulé hranie"....lebo mi narodený pred vynájdením internetu, si vystačíme s 35-45fps...my sme boli radi aj za 25-30fps ...kedysi sa hrávalo dokonca "softwarovo" na procesore... bez 3D akcelerátorov.... čiže na 1080p hranie bohate stačí GTX 1060 6GB alebo RX 580 8GB ....sám mám teraz RX 570 4GB.
@RobinHraje
1. Geekbench sa používa, lebo je multi-platformný...inak je to kontroverzia sama o sebe.
2. Zen4 ak sa nehrotí na maximálne takty, tak podáva veľmi dobrú efektivitu voči Apple kremíku..viď test na Phoronix ( https://www.phoronix.com/review/apple-m2-zen4-mobile ) ...pripúšťam, že Apple kremík na Mac OS možno podáva lepšie výsledky ako na Linux-e.
3. Trh mobilných čipov, je pravdepodobne síce čo do predaných kusov väčší, ale nemá takú maržu a tým pádom negeneruje taký zisk, takže AMD si za prioritu vybralo serverový trh, ktorý im generuje zisky a postupne ako narástlo/narastá, sa zapája aj do ďalších segmentov a rozširuje si tak portfólio produktov a minimalizuje tak riziko prípadného poklesu záujmu o isté produkty. Nečudoval by som sa, keby AMD uviedlo ARM pre server (ako produkt pre jednoduchšiu migráciu z produktov ARM konkurencie na ich HW), ako aj konečne návrat do segmentu mobilných telefónov, a pre taký Samsung budú robiť komplet riešenie pre mobily a nielen licencovať RDNA GPU (pred rokmi, konkrétne v roku 2009, v zlých časoch pre AMD/ATi, ke´ď trh smartphone-ov sa len rodil, predali divíziu Handheld Graphics and Multimedia s čipmi Imageon ...konkrétne Qualcomm-u a predo ako odkaz na pôvodnú grafickú divíziu ATi, majú ich GPU jadrá našifrovaný názov Adreno ....poprekladaj písmenká a vznikne Radeon...taký zaujímavý easter egg
@ka-r-los
Na tvorbu v Solidworks používam 27" 4K Philips + myš Logitech MX Master 2 ...a nemám žiadny problém, nebojím sa scrollovať... ale je pravda, že najbližšie bude upgrade na 32" a niečo okolo 5K ...istotne nechcem pracovný priestor menší ako 4K a aj na 27" v spojení so 4K sa dá za pár dní zvyknúť.
@Tech-boy.lukas
Keď hovoríš "A", tak povedz aj "B". IPC × frekvencia = výkon na jadro. 5nm Apple M2 má vyššie IPC (musí mať), lebo maximálna frekvencia je 3.5Ghz...už z toho je vidieť, že architektúra je stavaná prioritne na mobilné určenie s maximálnym dôrazom na energetickú efektivitu. Keď si zoberieme architektúru Zen4 (5nm, či 4nm modely), tak tá musí zvládnuť aj notebooky, desktopy aj servery...čiže vie frekvencie až 5.7Ghz, ale musí podať aj vysoko efektívny režim a to je vždy o kompromisoch, respektíve správnom vyvážení.
Skús porovnať "Apple M2" a "AMD Ryzen 9 7940HS" a uvidíš, že "nie je všetko zlato čo sa blyští" ...lepšie je to vidieť na screeshot grafoch tu https://tinyurl.com/3hksjbj2 a tu https://tinyurl.com/24wzv7h9 ....ak by sa niekto chcel tieto grafy viac analyzovať tak tu to nájde https://tinyurl.com/4jr35djj a stačí si len doplniť mode 7940HS. Áno je tam rozdielne TDP (30 vs 35-54) ale nie o veľa a každý z týchto kúskov kremíku si ide na svojom "sweetspot-e", tak ako mu to predurčuje jeho mikroarchitektúra.
Slová o špatnom CPU, by som si schoval pre Intel, možno "šípové jazero" nebude ďaleko od tejto frázy.
@zero8327
Myslím, že absolútne ignoruješ skutočnosť, že tak ako ARM robí evolúciu svojej ISA, tak aj x86 to dokáže...naposledy to dokázala s x86_64 a tým nemusí skončiť (viď hlasy z Intelu o vyradení podpory od 32bit a nižšie)....Mike Clark (šefarchitekt Zen5) v rozhovore pre AnandTech povedal pár viet, ktoré môžu vážne naštrbiť tvoju teóriu o absolútnej dokonalosti AMR v9....okrem iného povedal, že ISA je dôležitá, môže sa aj meniť, ale na konci dňa vždy rozhoduje architektúra.... " I mean, ISA does matter, but it's not the main component - you can change the ISA if you need some special instructions to do stuff, but really the microarchitecture is in a lot of ways independent of the ISA. There are some interesting quirks in the different ISAs, but at the end of the day, it's really about microarchitecture."
@sonofthebit
To či 64bit ARM, alebo x86-64 od AMD bude lepší, rozhodne trh a zhodnotí história. Tak isto ako "trh" ukazuje Intelu, kde je jeho miesto. To porovnanie od Oracle.... x86 vs ARM....patrilo istotne Intelu....AMD má omnoho efektívnejšie procesory a "128core Bergamo" znesie aj tlak od "Ampere Altera 128 Max" https://www.youtube.com/watch?v=QuLmAx6cYTM
@zero8327
Myslím, že absolútne ignoruješ skutočnosť, že tak ako ARM robí evolúciu svojej ISA, tak aj x86 to dokáže...naposledy to dokázala s x86_64 a tým nemusí skončiť (viď hlasy z Intelu o vyradení podpory od 32bit a nižšie)....Mike Clark (šefarchitekt Zen5) v rozhovore pre AnandTech povedal pár viet, ktoré môžu vážne naštrbiť tvoju teóriu o absolútnej dokonalosti AMR v9....okrem iného povedal, že ISA je dôležitá, môže sa aj meniť, ale na konci dňa vždy rozhoduje architektúra.... " I mean, ISA does matter, but it's not the main component - you can change the ISA if you need some special instructions to do stuff, but really the microarchitecture is in a lot of ways independent of the ISA. There are some interesting quirks in the different ISAs, but at the end of the day, it's really about microarchitecture."
@mareknr
To nič nemení na tom, že hráč s RTX/GTX kartou si môže zapnúť aj FSR 2.0 a je prakticky na tom istom (opačne to možné nieje). Okrem toho si uvedomí, že to funguje rovnako dobre, ak ti nestačí výkon karty na natívne rozlíšenie... a možno o to AMD ide...neodstrihnúť hráča od možnosti technológie, ale zbavia ho nálepky (DLSS)....
Treba sa na to pozrieť z pohľadu nVidie aj takto: DLSS na RTX a FSR na GTX...kvôli tomu nemajú dôvod to obmedzovať. Áno tie GTX sú už takmer výhradne bazárová záležitosť, ale na reálnom hernom trhu stále existujú. AMD tá z podpory DLSS, v tituloch nimi podporovanými, nič nemá, tak by som sa nečudoval, keby išlo minimálne o časovú exkluzivitu...ale pravda je možno taká, že štúdiá nechcú investovať zbytočne ani kúsok financií navyše, ke´ď už tam je podpora FSR(2.0) a tá podporuje každý hardware.
