Diskuze: Drony útočí. Arabské rafinérie hoří po útoku bezpilotními letouny

potooczech

Level

17. 9. 2019 09:38

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

@Choakinek Motiv Íránu je zcela jasný. Pokud jste si nevšiml, tak už několik let probíhá v podstatě "občanská válka" islámu šíitů a sunitů. V podstatě taková obdoba naší 30 leté války, což byla válka mezi katolíky a protestanty. Kdy hlavním zástupcem sunitů je SA a hlavním zástupcem šíitů je Írán. Ten boj probíhá jak na úrovni Sýrie, kde jsou tyto skupiny zastoupeny a kde je Írán velice aktivní k nelibosti Izraele, tak v především v poslední době na půdě Jemenu.
Takže motiv Íránu je zcela jasný. Oslabit pozici SA, která se pasuje v podstatě do role vůdčí země islámského světa, kde mají obecně sunité početní převahu.

chewbacca

Level

17. 9. 2019 10:49

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

@Choakinek Polozte si jednoduchou otazku. Cui bono?

Iran timhle nic neziskal, naopak. Zato SA se tohle hodi do karet jak nic jineho. A svetovemu policajtovi taky. Neverim tomu co tvrdi ani slovo, politika na teto urovni je hrozne svinstvo.

Maneto

Level

18. 9. 2019 02:41

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

@Choakinek Nezhody medzi sunnitskou a šiitskou arabskou vetvou začali už po smrti proroka Mohameda v roku 632 a nie je to otázka len nedávnej doby... Každá vetva vyznávala od začiatku iného vedúceho vodcu...
Hľadal sa najlegitímnejší vodca, ktorý by riadil spoločnosť veriacich:
Šiiti určili Aliho, zaťa a duchovného syna Mohameda aj kvôli pokrvnému vzťahu...
Sunniti si vybrali Abu Bakr-a, obyčajného muža, celoživotného priateľa Mohamedovho aj kvôli kmeňovým tradíciám.
Väčšina moslimov podporovala Abu Bakra, ktorý sa stal prvým kalifom. Spomedzi nich boli sunniti vždy väčšinoví. Predstavujú dnes okolo 85% moslimov na svete. Krajiny, ktoré obýva väčšina šiitov sú Irán, Irak, Azerbajdžan, Bahrajn, dôležité minority sú aj v Pakistane, Indii, Jemene, Afganistane, Saudskej Arábii a Libanone.
Okrem týchto dvoch veľkých vetiev viery sú aj menšinové: Alauiti v Sýrii, aleviti v Tunisku, drúzovia roztratení po celom Blízkom východe a kharidžiti v Ománe a Maghrebe.
Čo ich rozdeluje ?
Sunniti vyznávajú Korán ako božské dielo: Imám je volený náboženský vodca mužskými veriacimi, ktorý obstaráva spojenie medzi veriacimi a Allahom.

Šiiti uznávajú zase imáma pochádzajúceho z rodiny Mahomedovej ako nevyhnutného vodcu spoločenstva, ktorý má autoritu priamo od boha. Preto je aj duchovenstvo veľmi štrukturované...
Praktické dôsledky toho sa prejavujú tak, že sunniti uznávajú jednotu náboženstva a politiky v jednej osobe, šiiti vyznávajú oddelenosť týchto funkcií. Napríklad v Maroku je majorita sunnitská, kráľ je aj vodca veriacich, zatiaľčo v Iráne sú tendencie šiitské, ajatolláhovia sú nezávislí od výkonnej moci.

Súčasný konflikt :

Už nejakú dobu sú vo svete rozpory medzi šiitmi a sunnitmi menej vieroučné a viacej politické. Prejavujú sa na princípe geopolitického rozdelenia. Šiiti vedení Iránom sú od islamskej revolúcie v 1979 v otvorenom konflikte so sunnitmi, považovanými za skazených a zapredaných „veľkému americkému Satanovi“.
To naznačuje už niekoľko rokov ideu šiitskej moci, výraz, ktorý vyšiel z úst jordánskeho kráľa Abdallaha v roku 2004. Tento dáva do jednej kategórie Irán, Libanon, Pakistan, Irak, Sýriu a časť Libanonu spolu s Hizballáhom.

Ale politické aliancie prekračujú náboženské rozdiely: Irán podporuje palestínsky Hamas (sunniti), Bašára Al-Asada (alauita) alebo aj kresťanské Arménsko viac ako šiitský Azerbajdžan.

A čo sa deje v Iraku?

Pre pochopenie súčasnej situácie treba spomenúť americkú intervenciu v Iraku v roku 2003. Sunniti, ktorí tam stále predstavujú tretinu populácie a držali moc počas vlády Saddáma Hussajna, sú potlačení. V postavení utláčaných obetí násilia sa búria proti novému režimu šiitov, buď prostredníctvom manifestácií alebo násilia. Niekoľko ústupkov premiéra Núrí Al-Malíkího, ktorý je ako šiit pri moci od 2006 ich neuspokojujú.

Viacero sunnitských kmeňov je prepojených s džihádistami zo zoskupenia „Islamský štát“ v Iraku a krajinách Levantu, ktorých vplyv neprestáva rásť už od odchodu Američanov v roku 2011. Z hľadiska požiadavky stať sa hlavnou sunnitskou politickou stranou Iraku presadzujú sunnitský kalifát, ktorý by spojil Irak a Sýriu. V súčasnosti kontrolujú dôležitú časť severného Iraku...

Len toľko pre vysvetlenie ku konfliktu medzi Sunnitmi a Šiitmi.... A tu by som hladal aj vysvetlenie útokov zo strany sunnitov vo svete. V žiadnom prípade ich útoky na Arabské rafinérie neobhajujem, prirovnal by som ich k Ruskej vojenskej intervencii v Čečensku... Keby mi vyvraždil niekto rodinu a svoj čin by obhajoval z pozície moci a udržania poriadku vo svete, asi by sa zo mňa stal terorista... V skutočnosti by to bol čin zúfalstva a len obyčajnej pomsty...